Neprítomnosť v práci: psychické príčiny

Vedeli ste, že prezeranie e-mailov počas úradných hodín je formou absencia z prace ? Vo všeobecnosti možno práve spomínanú prax definovať ako úmyselnú neprítomnosť na pracovisku počas úradných hodín. Ale aj ako vzdanie sa povinností, práv a funkcií spojených s konkrétnym zadaním. Čo sa však skrýva za týmto postojom? Prečo sa človek v práci stáva nezodpovedným?

A je to endemický fenomén, ktorý nepozná rozdiely medzi pohlavím, náboženstvom ani vekom vyvolané rôznymi faktormi, medzi ktorými vynikajú tie psychosociálnej povahy, ktoré sa môžu značne líšiť v závislosti od konkrétneho prípadu.

Poďme sa ponoriť hlbšie do psychologických príčin absencia v práci.

Druhy absencií v práci

Vo všeobecnosti sa absencia v práci zvyčajne klasifikuje do nasledujúcich typológií:

Súčasnosť: nastáva, keď pracovník vykonáva úlohy počas úradných hodín, ktoré nesúvisia s jeho pracovnou úlohou. Napríklad pri nakupovaní online, čítaní e-mailov, telefonovaní s priateľmi alebo rodinou atď. Tieto postoje predstavujú pre spoločnosť straty, ktoré sa časom predĺžia. Pracovník nerobí nie áno sforza

Zdôvodnené: zamestnanec je neprítomný na svojom pracovisku po prvom upozornení spoločnosti. Napríklad, keď ide k lekárovi, keď ide k lekárovi dovolenka alebo si berie dovolenku pri narodení, úmrtí, pracovnom úraze a pod.

Neopodstatnene a bez varovania: je to opak predchádzajúceho bodu. Pracovník svoju neprítomnosť v práci neoznamuje ani neospravedlňuje. V podstate nemá oprávnenie od spoločnosti a následne nemá povolenie opustiť svoju prácu. Rovnako ako v tomto prípade môže viesť k prepusteniu z oprávneného dôvodu.

Psychologické príčiny absencie v práci

Je dôležité poznať základné príčiny problému, aby sme pochopili, prečo sa absencia považuje za endemickú chorobu, a aby sme zistili, aké následky môže mať pre človeka aj pre okolité prostredie.

Ako bolo povedané psychosociálne faktory najlepšie vysvetľujú absenciu v práci . Tie však zahŕňajú veľké množstvo individuálnych premenných.

Depersonalizácia, slabá motivácia a nízke sebavedomie

V posledných desaťročiach práca prestáva byť hodnotou sama o sebe. Inými slovami, bol vykorisťovaný do tej miery, že stratil aj všetkých svojich ľudí hodnoty vnútorný. Obávaná kríza premenila mnohých pracovníkov na automaty. Ich pracovisko je jediný spôsob, ako musia žiť a plniť si svoje povinnosti.

To znamená, že v konečnom dôsledku je pre pracovníka dôležitá iba mzda na konci mesiaca. Prestáva preto venovať pozornosť výkonu, aby sa viac sústredil na prácu v podstate ako na spôsob obživy. Najpriamejším účinkom tohto javu je depersonalizácia pracovníka. Svoju rolu neprežíva ako svoju vlastnú, ale ako prostriedok. Zároveň sa generuje strata motivácie s následným negatívnym dopadom na nálada.

Absencia je univerzálny fenomén, ktorý je nákladný pre organizáciu aj jednotlivca a je ovplyvnený konšteláciou rôznych vzájomne prepojených faktorov.

-Rhodes e Steers 1990-

Pracovný stres

V súčasnosti niektoré spoločnosti prijímajú výrobnú politiku založenú na znižovaní počtu zamestnancov. Znamená to, že prepúšťajú alebo neprijímajú nových pracovníkov v snahe udržať rovnakú úroveň výroby. To si od pracovníkov vyžaduje väčšiu záťaž povinností a úloh v rovnakom čase a s rovnakým platom.

Výsledok? Preťaženie úloh na pracovisku nedostatok motivácie a spomínaný pracovný stres. Ten je hlavnou psychologickou príčinou absencie v práci.

K stresu dochádza vtedy, keď existuje nerovnováha medzi tým, čo od nás vyžaduje okolie, a zdrojmi, ktoré máme na splnenie požiadaviek. Čo sa týka samotného pracovného prostredia, Medzinárodná organizácia práce (ILO) ju definuje ako chorobu schopnú ohroziť ekonomiku priemyselných krajín.

Dôsledky pracovného stresu

Niektoré z dôsledkov pracovného stresu sa prejavujú v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte v závislosti od ľudí a ich stratégií pri riešení. Medzi psychologickými účinkami nachádzame ťažkosti so sústredením a účasťou, úzkosť alebo depresia, kognitívna únava, nespavosť a dokonca aj duševné poruchy.

Fyzické následky sa môžu prejaviť kardiovaskulárnymi zmenami ( hypertenzia arytmie) alebo dermatologické (dermatitída, alopécia, žihľavka). Ale aj pri sexuálnych problémoch (erektilná dysfunkcia, predčasná ejakulácia) či problémoch pohybového aparátu (kŕče, tiky, svalové napätie).

Táto psychosociálna porucha nepredstavuje výhodu ani pre firmy, ani pre pracovníkov. Firmy by preto mali svojim zamestnancom pomáhať oslobodiť sa od stresu. Ďalším problémom je simulácia. Ide o fikcia choroby alebo poruchy na ospravedlnenie absencie. Tento jav sa však veľmi ťažko testuje a kontroluje.

Záverom možno povedať, že absencia v práci je problém priamo spojený s firemnou politikou, kvalitou pracovného prostredia a nespokojnosťou zamestnancov. A ako každý problém vyžaduje efektívne a inteligentné riešenia o to účinnejšie, že sú špecifické v závislosti od prípadu.