Motivácia učiť sa

Motivácia k učeniu je jedným zo základných aspektov, ktoré treba brať do úvahy v rámci každého vzdelávacieho systému . Študentom pomôže vyrovnať sa s každodennými úlohami a výzvami. Ide teda o nevyhnutný prvok na zaručenie kvalitného vzdelávania.

Existencia vysokej interpersonálnej variability je prvým aspektom, ktorý treba mať na pamäti, keď hovoríme motivácia učiť sa . Vlastne každý žiak má svoju motiváciu a prístup k vzdelávaniu. Z tohto dôvodu neexistuje univerzálny magický recept, ktorý by motivoval všetkých žiakov rovnako. Štúdia faktorov variability však môže pomôcť vyriešiť tento problém.

V tomto článku vysvetlíme tri základné aspekty motivácie k učeniu: záujem, sebaúčinnosť a orientáciu na cieľ .

Motivácia k učeniu založená na záujmoch

Podstatným aspektom je záujem študenta o obsah štúdia. V mnohých prípadoch je táto premenná podhodnotená. Predpokladá sa, že skutočne dôležité je úsilie, ktoré študenti vynaložia, aby sa spoločne učili na ich úrovni odolnosť .

Je to však vážna chyba, pretože ak je obsah nudný a ťažký, úsilie vynaložené študentom bude do značnej miery neproduktívne . Naopak, ak je subjekt vnímaný ako zaujímavý, úsilie je klasifikované ako pozitívne a uspokojujúce pre jednotlivca.

Na druhej strane, aby sme pochopili zaujímavú premennú do hĺbky, je dôležité zvážiť ju z dvoch uhlov pohľadu. Po prvé, záujem o predmet môže byť liečený na individuálnej úrovni zameraním sa na vášne a sklony podrobnosti o každom jednotlivcovi. Alebo situačným spôsobom zameraním sa na to, aký zaujímavý je spôsob výučby predmetu.

Pokiaľ ide o individuálny záujem, závery sú vo všeobecnosti zrejmé. Keď téma alebo téma študenta zaujme, jeho výkon sa výrazne zvýši . Je to preto, že záujem podporuje skúmanie a vedie konštruktívne uvažovanie k pochopeniu a prehĺbeniu toho, čo generuje táto príjemná zvedavosť.

Ak hovoríme o situačnom záujme, všetko sa zdá byť trochu zmätenejšie. Ako urobiť tému zaujímavejšou? Filozof a pedagóg John Dewey (1859 – 1952) tvrdil, že predmety sa nestanú zaujímavými tým, že ich prikrášlime nepodstatnými detailmi. Aby bola téma považovaná za zaujímavú, je potrebné uskutočniť výučbu, ktorá umožní študentom pochopiť jej zložitosť, pretože jednoduchý fakt, že niečomu rozumieme, je fascinujúci pre každého človeka .

Problém nastáva, keď téma nie je vhodná pre žiaka, ktorý ju nevie rozlúštiť. S rizikom, že jemu odovzdaná informácia stratí svoju úžitkovú hodnotu.

Motivácia k učeniu založená na vlastnej účinnosti

Sebaúčinnosť je ďalším z ústredných aspektov motivácie k učeniu. Chápe sa ako očakávanie alebo osobný úsudok o schopnosti vykonať úlohu. Inými slovami, presvedčenie, či byť kompetentný alebo nie. Je dôležité nezamieňať pojmy sebaúčinnosť a sebapoňatie. Prvým je konkrétny úsudok v danej veci. Druhým je všeobecná predstava o vlastných vlastnostiach a schopnostiach.

Vysoká sebaúčinnosť pomáha študentovi k väčšej motivácii k učeniu. Stáva sa to preto, že byť v niečom dobrý spôsobuje veľmi obohacujúci pocit . Na druhej strane, nízka sebaúčinnosť môže byť na motivačnej úrovni veľmi negatívna, keďže mozog funguje ako obranný mechanizmus. Bude sa snažiť udržať si vysoké sebavedomie. Študent napríklad stratí záujem robiť tie úlohy, v ktorých nedokáže vydať zo seba to najlepšie.

V našom vzdelávacom systéme sa chybám pripisuje nadmerná dôležitosť spolu so zvykom kontextualizovať úspech. Čo sa týka prvého aspektu, treba mať na pamäti, že zdôrazňovaním zlyhaní a chýb sa trest stáva veľmi dôležitým.

Keď je úspech odmenený vo vzťahu k ostatným (Luca napísal najlepšiu esej v triede, ktorú sa od neho musíte naučiť) menej dobrí študenti sú ponižovaní, čo poškodzuje ich sebaúčinnosť .

Najlepší spôsob, ako zvládnuť sebaúčinnosť, je vykonať a poučenie založené na posilňovaní silných stránok žiakov a zlepšovaní slabých. Malo by sa podporovať aj hodnotenie úspechu založené na osobnom zlepšení.

Motivácia k učeniu založená na cieľovej orientácii

Motivácia študentov sa zhoduje s orientáciou na cieľ. To sú práve dôvody alebo dôvody, prečo žiak rozvíja svoje učebné správanie. Z tohto hľadiska je potrebné mať na pamäti, že motivačný proces sa môže meniť na základe cieľov študenta. Vo vzdelávacom kontexte môžeme identifikovať 3 ciele rôzne:

Výkonnostný prístup: v tejto kategórii študenti vynikajú tým, že sa snažia získať najlepšie známky v triede.

Vyhýbavý prístup: študenti majú za cieľ nezlyhať alebo získať zlyhanie.

kompetencie: odkazuje na študentov, ktorí sa snažia porozumieť téme do hĺbky, aby boli v nej kompetentní.

Práve v tejto dimenzii sa ukazuje ďalšia vážna chyba vo vzdelávacom systéme. Žiaci s cieľmi výkonnostného prístupu majú tendenciu dosahovať i hlasov lepšie. Ich motivácia ich ženie k tomu, aby sa snažili dosiahnuť maximálne výsledky . Naopak, tí, ktorí sa usilujú o kompetencie, neusilujú o najlepšie známky, ale skôr o kvalitatívne výsledky vzdelávania.

Ale ako to, že tí, ktorým záleží na pochopení predmetu, nedostanú vždy lepšie známky?

Odpoveď spočíva v tom, že uspieť podľa súčasného hodnotiaceho systému je jednoduchšie uchýliť sa k učeniu naspamäť ako k hlbokému porozumeniu . A tento princíp si rýchlo osvoja tí žiaci, ktorí majú výkonnostné ciele. Tí, ktorí hľadajú kompetencie, budú musieť nevyhnutne vynaložiť ďalšie úsilie.

Motivácia je základným aspektom, ktorý treba zvážiť, ak chcete poskytovať kvalitné vzdelanie. Nestačí však poznať tému, ale je potrebná adekvátna aplikácia vhodných stratégií a znalostí. Motivácia k učeniu neznamená len podnecovanie inšpirácie a záujmu študentov, musí im tiež dať pocit, že sú schopní a schopní plne porozumieť rôznym predmetom.