Nikto sa to neodváži priznať nahlas, ale stáva sa to často: šťastie iných ľudí nás neraduje.
Keď niekoho naozaj milujeme, jeho bolesti by mali byť našimi a rovnako aj jeho radosti. To teoreticky podľa princípu politickej korektnosti.
V praxi sa to však nie vždy deje; naozaj je bežné necítiť radosť šťastie iných . Vždy by sme chceli byť veľa zrelý vedieť sa radovať z úspechov iných, no niekedy sa stane opak.
Naša závisť vždy trvá dlhšie ako šťastie tých, ktorým závidíme.
-François de La Rochefoucald-
Väčšinou si to nedokážeme priznať nahlas. Obmedzujeme sa na vlažné gratulácie, zatiaľ čo cítime, že sa v nás niečo hýbe. Alebo dokonca ideme tak ďaleko, že sa snažíme minimalizovať cieľ, ktorý ten druhý dosiahol, tým, že predložíme varovanie alebo varovanie, že to možno nie je tak, ako očakávate.
V hĺbke duše vieme, že jeho úspech vyvoláva v nás určitú frustráciu. čo sa stane? Ako môžeme situáciu zvládnuť?
Čo robiť, keď šťastie iných ľudí bolí?
Niekedy môžeme cítiť obrovské šťastie z úspechov a ktoré upevňujú vzťah. Prečo sa potom tento ťažkopádny tieň, ktorý je závisťou, objavuje pri iných príležitostiach?
Najprv veci všetci sme ľudia a preto nikto nie je imúnny voči pozitívnym alebo negatívnym pocitom. THE pocity nie sú výsadou niekoľkých. Všetci ich viac či menej skúšame. Nie je teda dôvod byť hrdý, ale nie je ani dôvod obviňovať sa, pretože závidíte milovanej osobe.
Keď nás zraňuje šťastie iných ľudí, znamená to, že sa necítime dobre. Možno sme sa snažili dosiahnuť podobný úspech ako ten druhý, ale ona uspela a my tiež. Vážime si to, ale nemôžeme si pomôcť, ale dovoľme, aby nám pripomínal našu nespokojnosť.
Bez toho, aby sme chceli, porovnávame jeho šťastie s naším smútkom a vnímame to ako istý druh nespravodlivosti. Je to niečo, čo cítime, aj keď sami seba presviedčame, že to tak nemôže byť.
Druhý nie je zrkadlo
To všetko sa deje, keď vidíme druhého človeka ako odraz nás samých. Inými slovami, keď porovnáme jeho cestu s našou, akoby boli rovnaké. To znamená keď dáme bokom kontext, v ktorom k úspechu došlo a sústredíme sa len na dosiahnutý výsledok . Výsledok, ktorý by sme sami chceli.
Kľúčom je rozšíriť túto perspektívu. Nezameriavajte sa len na to, čo ten druhý dosiahol, bez toho, aby ste preskúmali jeho úsilie
Keď vidíme toho druhého, akoby bol naším zrkadlom, robíme naňho narcistickú projekciu. Presne v tomto bode naše ego vychádza zo situácie zranený a šťastie iných ľudí bolí.
Keď sa však rozhodneme pozerať na druhého človeka ako na bytosť od nás nezávislú, pochopíme jeho zásluhy a budeme sa radovať z jeho úspechov.
Učte sa zo situácií, aby ste dospeli
Skúste závisť voči milovanej osobe je celkom normálne. Nerobí to ľudí zlými ani zlými. Musíme sa však vyhnúť tomu, aby sme tento pocit nechali rásť a podnecovali ho nedôverou a odporom . Je to zbytočné a vlastne to poškodzuje puto s druhou osobou, od ktorej by ste sa mohli veľa naučiť.
Je čas vyrásť. Sú veci, po ktorých veľmi túžime bez toho, aby sme ich niekedy mohli získať. Sú veci, ktoré chceme a ktoré môžeme dosiahnuť len po veľkom úsilí. A napokon sú tu aj ciele, ktoré dosiahneme ľahšie, ako si myslíme. To isté sa stane aj ostatným; mení sa to, že niekedy sa to deje v rôznych časoch alebo nie v rovnakom rozsahu.
Keď nás zraňuje šťastie druhých, posudzujeme, čo je naše, vychádzajúc z iných. Naozaj veľká chyba. Evolúcia každého z nás je absolútne jedinečná a nemá nič spoločné s vývojom ostatných. Sú to dve rozdielne reality za rôznych okolností. Získané výsledky sú teda tiež odlišné.
Závisť sa eliminuje tým, že ju identifikujeme a akceptujeme. Teda veľkorysým uznaním toho ten druhý si zaslúži to, čo získal a že láska musí zvíťaziť nad týmito malichernosťami.
