Školská fóbia a odmietanie školy

Mnoho ľudí zažíva v detstve rôzne fóbie: strach z tmy, určitých zvierat, fantastických postáv alebo bytostí, prírodných javov ako sú búrky atď. Vo väčšine prípadov však tieto obavy zmiznú, keď vyrastieme. Preto sa nazývajú evolučné strachy. Ale čo sa stane, keď určité obavy časom pretrvávajú a zasahujú do života dieťaťa? Príkladom toho je školská fóbia .

Čo je školská fóbia?

Školská fóbia je definovaná ako iracionálny strach a prehnanosť niektorých školských situácií, ktorá generuje odmietnutie, keď dieťa musí ísť alebo zostať v škole. Príčin tejto fóbie je viacero. Napríklad:

Odmietnutie od spolužiakov alebo učiteľov.
• Ťažkosti udržať akademický výkon .
• Často meniť školy.
Rodinné konflikty.
• Choroby a z nich vyplývajúce symptómy.

Všetky tieto situácie spôsobujú u dieťaťa nadmernú úzkosť a zmeny na motorickej, fyziologickej a kognitívnej úrovni.

Kognitívne symptómy

Do tejto typológie patria negatívne myšlienky o škole. Vyzdvihujeme predovšetkým očakávanie negatívnych situácií (ako napr. pokarhanie od učiteľa), ku ktorým zaručene nedôjde.

Dieťa má negatívny názor na svoje výkony v triede a je ohromené predstavou, že by mohlo pred spolužiakmi vracať, pociťovať závraty alebo prejavovať iné fyzické príznaky.

Motorické príznaky

Hlavným príznakom motorických zmien je odpor. To sa prejavuje verbálne aj fyzicky, keď musí ísť do školy.

Dieťa sa sťažuje na bolesť tela alebo hovorí, že je choré. Vo všeobecnosti nevstáva z postele, nechce sa obliekať a neraňajkuje. Skrátka neprejde bežnou rutinou prípravy do školy. Keď ho rodičia vezmú do školy, často plače, kričí alebo sa na nich drží, aby nevstúpil do triedy.

Fyziologické symptómy

Vyznačujú sa silným zvýšením fyziologickej aktivácie. To sa prejavuje príznakmi ako potenie, svalové napätie, bolesť žalúdka, hnačka, závraty atď.

Školská fóbia verzus separačná úzkosť

Aby sme pochopili, či dieťa trpí školskou fóbiou, je dôležité odlíšiť túto fóbiu od separačnej úzkosti.

Separačná úzkosť je strach dieťaťa z odlúčenia od ľudí, s ktorými má silné citové puto (zvyčajne rodičov). Napríklad, keď sa odlúči od rodičov, aby išiel do školy na exkurziu alebo šiel spať ku kamarátovi.

Aby sme zistili, či čelíme epizóde separačná úzkosť alebo školskej fóbie musíme poznať dôvod, prečo dieťa nechce chodiť do školy. Ak je problémom len strach z odlúčenia od rodičov, môžeme vylúčiť školskú fóbiu.

Ako prekonať školskú fóbiu?

Existujú rôzne techniky a metódy na zníženie a riešenie problémov spôsobených touto fóbiou . Najúčinnejšie sú založené na kognitívno-behaviorálna psychoterapia. Vychádza z myšlienky, že zmena na kognitívnej úrovni vedie k zmene správania a naopak. Najbežnejšie metódy sú:

Systematická desenzibilizácia.Táto technika je vhodná najmä vtedy, keď sa chce dieťa vyhnúť určitým situáciám v škole. Je založená na postupnom vystavovaní sa im. Cieľom je znížiť úzkosť, aby dieťa pochopilo, že sa nič zlé nestane. Negatívne aspekty spôsobené vyhýbaním sa tak postupne miznú.

Rozvíjajte sociálne zručnosti.Strach chodiť do školy môže byť založený na odmietnutí, ktoré niektorí spolužiaci voči dieťaťu majú. V tomto prípade môžeme rozvíjať sociálne zručnosti dieťaťa tak, aby malo správne nástroje na zlepšenie vzťahov so spolužiakmi.

Kognitívna reštrukturalizácia.Kognitívna reštrukturalizácia je založená na nahradení nesprávnych alebo iracionálnych presvedčení dieťaťa. Prostredníctvom tejto techniky je negatívna hodnota spojená so školou nahradená pozitívnymi hodnotami.

Relaxačné techniky .Naučením sa a precvičovaním niektorých relaxačných techník bude dieťa schopné ovládať fyziologické symptómy úzkosti. Tieto techniky sa musia kombinovať s inými, ako je kognitívna reštrukturalizácia alebo systematická desenzibilizácia.

Lieky na školskú fóbiu

Hlavným cieľom liečby školskej fóbie je, aby dieťa chodilo do školy bez pocitu úzkosti, strachu alebo nepohodlia. Hoci sa vo väčšine prípadov dajú použiť aj antidepresíva, je dôležité brať do úvahy pomer nákladov a prínosov ich podávania.

Niektoré štúdie naznačujú, že vedľajšie účinky drog by nás mali prinútiť zamyslieť sa nad ich konzumáciou, najmä ak máme účinné psychologické terapie. Psychologický prístup preto predstavuje efektívnejšiu voľbu s dlhodobými výsledkami.