Oko, ktoré nevidí srdce, ktoré bolí. Je pravda, že nie je nikto slepejší ako niekto, kto nechce vidieť, ale toto Neznamená to, že bolesť, smútok alebo úzkosť môžu magicky zmiznúť jednoduchým zatvorením očí . Aby ste veci zmenili, nestačí lusknúť prstami, musíte prijať bolesť a naučiť sa s ňou zaobchádzať.
Môže to byť strašidelné, ale nikdy to nebude také zlé, ako si myslíme. Jedným z najväčších monštier je katastrofická myšlienka, ktorú často kŕmime, aby sme sa ochránili pred sklamaním. A proti veľkým monštrám sa nedá urobiť nič okrem odvahy.
Ako môžeme čeliť tomu, čoho sa najviac bojíme? Krok za krokom, počnúc prijatím nášho vnútorného boja, toho, ktorý nás núti poprieť všetku bolesť, toho, ktorý nám hovorí, že nič nie je zlé, aj keď nie je. Keď pripustíme a prijmeme nevoľnosť, prebudíme našich najväčších obavy a preto budeme môcť vybrať tie najlepšie zbrane, ktorým budeme čeliť.
Svet je nepriateľským miestom pre každého, ale len tí, ktorí mu čelia bez strachu, žijú svoj život naplno.
Pocítiš váhu sveta
Na začiatku môžeme mať pocit, že musíme niesť na svojich pleciach váhu sveta alebo že všetko postupne odumiera, ale pochopíme, že panike či depresii, ktorá v nás žije, musíme len dať meno . Po tom, čo sa naučíte všetko nazývať menom, strachy odchádzajú, pretože vieme, čo sa deje a v prípade ohrozenia vieme požiadať o pomoc.
Pomenovať to, čo cítime, neznamená zredukovať realitu na niekoľko jednoduchých detailov, ktoré sa hodia do označenia. Nie je to ani platná výhovorka skrývať sa, keď urobíme chybu alebo sa vymedzíme. The meno je to len malá časť z nás, ktorá nás dotvára, ale nedefinuje, pretože sme oveľa viac .
Pomenovať emócie neznamená zabudnúť na kontext problému, podporu druhých či vlastné zdroje. Je to jednoduchý spôsob, ako vymedziť súbor emócií, myšlienok a správania, ktoré by inak bolo zložité pochopiť.
Zjednodušovanie však neznamená zabúdať, že za menom, postrachom či netvorom sa skrýva človek s vlastnými zvláštnosťami . Človek, ktorý trpí a je aj odvážny, človek, ktorý potrebuje predovšetkým podporu a pochopenie.
Nestrácajte čas popieraním reality
Nesmieme strácať čas popieraním reality. Čo najhoršie sa nám môže stať, ak si pripustíme a prijmeme to, čo sa nám deje a prestaneme sa vyhýbať životným skúsenostiam? Na obzore sa otvára príležitosť: začneme intenzívne žiť.
Naše myšlienky teda nebudú tvorené len príšerami, ale aj svetom plným možností, či už dobrých alebo zlých. Takto sa spoznáme na všetkých úrovniach a budeme sa akceptovať bez podmienok. Najdôležitejším aspektom je však pochopiť, že sme silnejší, ako sme si mysleli.
Samozrejme, že sa budeme báť, ale budeme mať tisíc zbraní, aby sme s tým bojovali. Budeme cítiť bolesť, ale budeme cítiť aj intenzitu náklonnosti a tepla ľudí okolo nás. A uvedomíme si, že diktatúre sa podriaďujeme, keď predstierame, že žijeme život bez nej bolesť To nás bolí najviac bolí nás, pretože popiera časť našej reality.
Ten, kto necíti bolesť, nie je šťastný, ale ten, kto rozpoznáva a prijíma svoje emócie. Je len na nás, či prijmeme to, čo cítime a postavíme sa tomu. Výsledok bude pre nás vždy zdrojom nádeje, nádejou, ktorú môžeme zdieľať s kýmkoľvek chceme.
