Enkopréza je ochorenie, ktoré sa zaraďuje medzi poruchy evakuácie spolu s enurézou. Tieto anomálie sa vyznačujú neschopnosťou kontrolovať vylučovanie výkalov alebo moču vo veku, keď by to už dieťa malo zvládať.
Najmä enkopréza definuje neschopnosť dieťaťa kontrolovať evakuáciu výkalov. Tento nedostatok kontroly sa stáva problémom, keď sa vyskytuje v nevhodných súvislostiach, či už ide o dobrovoľné alebo úmyselné zlyhanie.
Deti by sa mali naučiť ovládať svoju stolicu do 4 rokov. Od tohto momentu by už nemali mať problémy s fekálnou inkontinenciou.
Pred diagnostikovaním enkoprézy je však potrebné preskúmať ďalšie príčiny, ako sú organické alebo medicínske, ako aj zvážiť nežiaduce účinky látky (napríklad laxatíva), ktoré môžu podporiť tento stav .
K tomu sa pridávajú niektoré choroby, ktoré môžu spôsobiť nedostatočnú kontrolu fekálnej evakuácie, ako je Hirschsprungova choroba (charakterizovaná absenciou peristaltických pohybov = agangliolický megakolón alebo jednoduchší stav, ako je intolerancia laktózy.
Encopresis so zápchou alebo bez nej
Podľa zvolených klasifikačných kritérií existujú rôzne typy enkoprézy. Z hľadiska pretečenia môže dôjsť enkopréza so zápchou alebo extravazačná inkontinencia; alebo enkopréza bez inkontinencie.
Na diagnostiku tejto poruchy evakuácie bude lekár musieť analyzovať aj lekárske testy a anamnézu dieťaťa. Tieto dva typy enkoprézy sa budú liečiť odlišnými spôsobmi.
Retenčná enkopréza (so zápchou)
V prípade retenčnej ekonpresie hovoríme o abnormálnej defekácii s početnými epizódami pretečenia stolice. V niektorých prípadoch deti s retenčnou enkoprézou chodia na toaletu každý deň, a napriek tomu sa nedokážu vôbec vyprázdniť.
Lekárske testy sú dôležité, pretože problém možno nájsť pomocou röntgenu. Niekoľko štúdií zabezpečuje, že retenčná enkopréza je zvyčajne čiastočne spôsobená fyziologickými zmenami. Zo všetkých prípadov enkoprézy je približne 80 % retenčných.
Neretenčná enkopréza (bez zápchy)
Príčiny spojené s týmto typom enkoprézy bez pretečenia treba hľadať v zlá výchova, environmentálny alebo rodinný stres alebo konfliktné správanie. V prípade neretenčnej enkoprézy by dieťa malo mať aj iné poruchy, ako je antisociálna alebo závažná psychická porucha.
DSM-5 odporúča vykonať psychiatrické vyšetrenie na vyšetrenie patológií, ako je negativistická porucha porazených, afektívne a dokonca psychotické poruchy správania. Napríklad, dieťa môže trpieť detskou depresiou a enkopréza môže byť priamym dôsledkom.
Primárna a sekundárna enkopréza
Ďalšou charakteristikou, ktorú treba mať na pamäti pri diagnostikovaní enkoprézy, je či nedostatočná kontrola fekálnych emisií, či už kontinuálnych alebo diskontinuálnych. To naznačuje, že sú niektoré deti, ktoré nikdy nedokážu ovládať svoje vyprázdňovanie, zatiaľ čo iné to dokážu viac ako rok, len aby sa potom vrátili. problém inkontinencie.
Tento aspekt je vzhľadom na to tiež veľmi dôležitý príčiny, ktoré môžu stimulovať primárnu a sekundárnu enkoprézu, sú rôzne. Ak sa dieťa nikdy nenaučilo ovládať evakuáciu, symptóm možno považovať za odraz predčasnej vývojovej fixácie, ktorá sa potom stáva fyziologickou.
V prípade sekundárnej typológie - teda keď sa človek učí a potom odučí - to môže súvisieť s faktormi prostredia, stresom v škole alebo doma, nepohodou a pod. Nakoniec, na rozdiel od enurézy, denná enkopréza má tendenciu byť bežnejšia ako nočná enkopréza.
Epidemiológia: kto je najviac náchylný na enkoprézu?
Epidemiológia berie ako referenčný bod kategórie, ktoré bývajú najzraniteľnejšie voči danej poruche. Encopresisová choroba u detí zvyčajne predstavuje niektoré premenné. Po štyroch rokoch veku má tendenciu byť bežnejšie u mužov. Medzi siedmym a ôsmym rokom je výskyt enkoprézy u chlapcov o 15 % vyšší ako u dievčat.
Vplyv na deti a dospelých
Kvôli samotnej povahe poruchy a cenzúre, ktorá bola vždy spojená s defekáciou, má enkopréza tendenciu mať silný vplyv na dieťa. Môže prísť značne podkopať jeho sebaúcta a sebapoňatie keďže v bežnom živote je veľmi ťažké skryť sa.
V rastových fázach, v ktorých sa vyskytuje enkopréza, už deti chodia do školy. Vyprázdnenie uprostred prestávky a neschopnosť udržať sa v triede sú situácie, ktoré môžu byť pre dieťa mimoriadne stresujúce.
Považuje sa to za zložitú situáciu aj pre rodičov a napätie v rodine má tendenciu stúpať. To sa stáva problémom, pretože keďže ide o detskú poruchu, výsledok liečby závisí predovšetkým od podpory dieťaťa dostane a z predispozície rodiny presadzovať zmenu alebo pôsobiť ako podpora terapie doma.
Etiológia a príčiny
Encopresis ako väčšina porúch je výsledkom vzájomného pôsobenia mnohých faktorov. Tieto faktory sú fyziologické aj psychologické. Zdá sa, že neexistujú žiadne príznaky naznačujúce genetické príčiny.
Medzi fyziologickými faktormi nájdeme nutričné anomálie, problémy s rastom dieťaťa či nedostatočnú kontrolu čriev. Spomedzi psychologických príčin môže byť enkopréza spojená s ľahkosťou, s akou sa dieťa rozptýli nedostatok pozornosti hyperaktivita, strach ísť na toaletu alebo vyprázdňovanie spojené s bolesťou.
Niektoré teórie hovoria o poruche učenia, pri ktorej signály, ktoré dieťaťu naznačujú nutkanie ísť na toaletu, nie sú pozorovateľné, keďže ide o diskriminačné podnety. To znamená, že keď potrebuje ísť na záchod, neuvedomí si to a nejde.
Iné teórie hovoria o učenie stimulované prevenciou retenčnej enkoprézy. To znamená, že dieťa sa naučí zadržiavať stolicu, aby sa vyhlo bolesti alebo úzkosti – teda k negatívne posilnenie – a začína sa cyklus zápchy, ktorý môže viesť k sekundárnej enkopréze.
Čo sa týka neretenciálnej enkoprézy, hovoríme o tých deťoch, ktoré sa naučili nesprávne vyprázdňovať. Väčšinou sú to deti, ktoré sa rozptyľujú, a preto špinia. Tu by problém spočíval aj v ovládaní zvierača.
Lekárska a behaviorálna terapia
V oblasti liečebných postupov vynikajú kombinované použitie laxatív a klystíru. Okrem toho je potrebné zmeniť stravu pridaním hojnej konzumácie vlákniny a tekutín. Medzi liečebnými terapiami nájdeme Levinov protokol (1982) ktorá vyzdvihuje najmä psychoedukačné aspekty (vysvetľovať dieťaťu prostredníctvom kreslenia, čo je to hrubé črevo atď.) a v ktorej sa veľa hrá na stimuly.
Čo sa týka behaviorálnej terapie, dôraz sa kladie na výučbu defekačných návykov spojených s reorganizáciou prostredia, kontrolou stimulov a posilňovaním alternatívneho správania. Nakoniec existuje program vyvinutý Howeom a Walkerom (1992) založené aj na princípe operantného podmieňovania.
Závery o enkopréze
Príčiny enkoprézy sú rôzneho charakteru ako aj jej typológie. Je to porucha, ktorá môže byť pre deti veľmi nepríjemná, aj keď ju niektorí ľudia môžu považovať za normálnu.
Nechať ich napospas ich nepohodliu, aj keď to vedia liečiť, je neetické a veľmi často musíme venovať pozornosť tomu, čo môže enkopréza skrývať. Nemusí to byť porucha, ale skôr symptóm inej patológie. Z tohto dôvodu by malo byť nevyhnutné lekárske aj psychologické vyšetrenie.
