Obsedantno-kompulzívna porucha (OCD) je porucha typu úzkosti, ktorá spôsobuje zmeny v myslení, emóciách a správaní u osoby, ktorá ňou trpí. Jedným z príznakov, ktorý najviac obmedzuje životy týchto jedincov, je pocit bytia zmierniť nepohodlie generované vlastným uvažovaním a emóciami.
Ale čo sú to obsesie? Sú to pretrvávajúce alebo absurdné opakujúce sa myšlienky, obrazy alebo impulzy mimovoľného alebo egodystonického (nepríjemného a dotieravého) charakteru. Nejde o prílišné obavy zo skutočných problémov, ale skôr o obavy, ktoré vznikajú z predstavivosti veľmi nepravdepodobných problémov. Tieto obsesie spôsobujú u ľudí postihnutých touto poruchou hlboké nepohodlie, aj keď mnohí z nich sú schopní rozpoznať, že tieto nápady sú len plodom ich fantázie.
Vo väčšine klinických prípadov bolo pozorované, že ľudia majú tendenciu prestať odolávať posadnutosti, pretože neustály boj o jej odstránenie z ich mysle môže byť vyčerpávajúci.
Druhým faktorom prítomným v definícii tejto poruchy je nutkanie. Nutkanie treba chápať ako opakujúce sa správanie, ku ktorému dochádza v reakcii na posadnutosť dodržiavaním určitých pravidiel alebo stereotypným spôsobom. Nemá cieľ sám o sebe, ale má za cieľ vyvolať alebo predchádzať určitým situáciám alebo stavom. Tento spôsob riešenia problému nie je racionálnym riešením (napríklad dvakrát zavrieť auto kvôli bezpečnosti), alebo aj keď je, je zjavne neprimeraný (napríklad umývanie rúk desaťkrát za sebou).
Predstavme si teraz situáciu, ktorá môže byť príkladom fungovania mechanizmu obsesie-kompulzie. Človek s OCD šoféruje, keď mu zrazu napadne, že by sa jeho rodine mohlo stať niečo zlé. Vie, že tento strach je len výplodom jeho mysle, no cíti potrebu trikrát za sebou prehrýzť okno auta, aby sa niečo nestalo jeho rodine. Je to iracionálne uvažovanie, no nutkavý impulz spojený s odporom ho k tomu aj tak vedie . Akcia sama osebe nie je pre túto osobu príjemná, ale je účinná pri znižovaní jej úzkosti v danom okamihu.
Srdcervúca a dojímavá báseň o láske chlapca trpiaceho OCD
Láska a milovať utrpenie sú to veľmi hlboké pocity, ktoré sme všetci počas života cítili alebo hľadali. Veľmi málo sa však hovorí o tom, ako môžu tieto pocity prežívať ľudia trpiaci obsedantno-kompulzívnou poruchou.
Na to treba myslieť tieto pocity tvoria jeden zo základov ľudskej emocionálnej skúsenosti. Aj keď je pravda, že neexistuje spôsob, ako opísať alebo teoretizovať takú jedinečnú sentimentálnu skúsenosť, zdieľanie toho, čo cítite so zvyškom sveta bez skrývania svojich problémov, vám pomôže priblížiť sa k nej a dať hodnotu jej skúsenosti.
Vzťah s osobou trpiacou OCD nemôže byť ľahký ani pre ňu, ani pre jej partnera . Jasne to hovorí Neil Hilborn, americký spisovateľ a básnik trpiaci OCD, ktorý chcel dať hlas svojej mysli počas fáz zamilovanosti a rozchodu, a hovorí nám, ako to všetko ovplyvnilo jeho každodenné obsesie a nutkania.
Dnes sa s vami chceme podeliť o túto báseň, ktorú pre vás prepíšeme pre prípad, že by ste si ju chceli ponechať alebo si ju znova prečítať po zhliadnutí dojímavého videa Neila Hilborna.
Prvýkrát som ju videl
v mojej hlave sa všetko upokojilo.
Všetky tiky, všetky neustále obrazy a odrazy...
zmizli.
Keď trpíte obsedantno-kompulzívnou poruchou
nikdy nemáš chvíľu pokoja.
Aj keď som v posteli, myslím:
Zavrel som dvere?
Umyla som si ruky?
Zavrel som dvere?
Umyla som si ruky?
Keď som ju videl
jediné čo ma napadlo
bola to krivka jeho pier
alebo mihalnica na jeho líci.
Mihalnica na jeho líci.
Mihalnica…
na jeho líci.
Vedel som, že sa s ňou musím porozprávať.
Pozval som ju na rande šesťkrát.
Za tridsať sekúnd.
Tretiemu povedala áno, ale nezdalo sa, že by bola presvedčená a ja som pokračoval.
Na prvom rande som strávil viac času aranžovaním večere podľa farieb
než sa s ňou porozprávať.
Ale páčilo sa jej to.
Páčilo sa jej, že som ju šestnásťkrát pozdravil
alebo dvadsaťštyri, keby bola streda.
Páčilo sa jej, že mi trvalo celú večnosť, kým som sa dostal domov
pretože som sa musel vyhýbať trhlinám na chodníku.
Keď sme sa spolu nasťahovali, povedal mi, že sa cíti bezpečne:
nikto nás nemohol okradnúť, pretože som osemnásťkrát zamkol dvere.
Vždy som sa jej pozeral na ústa, keď hovorila.
Keď prehovoril.
Keď prehovoril.
Keď prehovoril.
Keď prehovoril.
Keď prehovoril.
Keď povedala, že ma miluje, kútiky úst sa jej skrútili.
V noci tam ležala a pozerala sa, ako zapínam a vypínam svetlo.
Zapnúť a vypnúť zapnúť a vypnúť zapnúť a vypnúť zapnúť a vypnúť.
Zavrela oči a predstavovala si, ako pred ňou plynú dni a noci.
Potom niekedy ráno, keď som ju chcel pobozkať na rozlúčku, začala utekať, pretože by som ju priviedol neskoro do práce.
Keď som zastavil pri trhline na chodníku, kráčala ďalej.
Keď povedal, že ma miluje, jeho ústa tvorili priamku.
Povedal, že mu zaberám príliš veľa času.
Minulý týždeň začal spať u mamy.
Povedal mi, že ma nemal nechať príliš pripútať, že toto všetko bola chyba.
Ale ako to môže byť chyba, keď si po dotyku nemusím umyť ruky?
Láska nie je chyba.
Zabíja ma vedomie, že je schopná odísť, aj keď ja som to nikdy nedokázal.
Nikdy by som tam nemohol ísť a nájsť si niekoho iného, pretože na ňu stále myslím.
Zvyčajne, keď ma niečo posadne, vidím, že mi do kože lezú baktérie.
Vidím sa zavalený nekonečnou lavínou áut.
Bola prvou úžasnou vecou, ktorou som bol posadnutý.
Chcem sa každé ráno zobudiť a premýšľať o tom, ako drží volant.
Spôsob, akým otáča gombíky na sprche, akoby to bol trezor.
Ako sfúkava sviečky.
Sfúkne sviečky.
Sfúkne sviečky.
Sfúkne sviečky.
Sfúkne sviečky.
Sfúkne sviečky.
Vypnúť…
Teraz len myslím na to, kto ju ešte bozkáva.
A nemôžem dýchať, pretože ju pobozká len raz.
Bude mu jedno, či je to dokonalé.
Strašne ju chcem späť...
Toľko…
že nechávam otvorené dvere.
Že nechám zapnuté svetlá .
Autor: Neil Hilborn
Ako žiť s osobou trpiacou OCD?
Ľudia, ktorí žijú s niekým s obsedantno-kompulzívnou poruchou, to musia pochopiť posadnutosti a nutkania sú mimo jeho kontroly. Osoba s OCD si môže alebo nemusí byť vedomá toho, aké iracionálne sú jej myšlienky a činy, no v žiadnom prípade ich bez pomoci nebude môcť ovládať.
Netreba ju súdiť ani sa jej snažiť brániť vo vykonávaní týchto rituálov, pretože to všetko by v nej vyvolalo len väčšie napätie a zarylo ešte hlbšiu ranu. Nemôžete presvedčiť človeka, aby myslel alebo konal určitým spôsobom, musíte ho privítať s trpezlivosťou a láskou.
Je tiež dôležité nestať sa súčasťou jeho rituálov . Naša podpora musí byť súčasťou ich každodenného života, nesmie sa skrývať a nesmieme dovoliť, aby pasívna komunikácia obchádzala pochopenie a prijatie. Sú autori, ktorí odporúčajú prediskutovať tieto limity s osobou trpiacou OCD nasledujúcim spôsobom: Keďže ťa milujem, odmietam sa podieľať na tomto správaní, ktoré ťa zraňuje; Viem, že je to pre vás ťažké a znervózňuje vás to, ale bude lepšie, ak za vás tento rituál nevykonám; Doktor mi povedal, aby som to nerobil a on vie, čo je najlepšie, tak sme sa rozhodli mu dôverovať.
Nakoniec nemôžeme uzavrieť bez toho, aby sme zdôraznili dôležitosť hľadania psychologickej a psychiatrickej pomoci od špecialistov so skúsenosťami s liečbou OCD. Postihnutý aj jeho okolie potrebujú podporu špecializovaných odborníkov ktoré im pomáhajú lepšie zvládať situáciu a zlepšujú spolužitie deň po dni.
