Pochopenie primárnych a sekundárnych emócií umožňuje lepší rozvoj na osobnej a vzťahovej úrovni. Ľudia s väčšími sociálnymi zručnosťami vo všeobecnosti vedia lepšie o sebe a o emóciách, ktoré v danej chvíli cítia. Zároveň sú schopní porozumieť týmto nástrojom, interpretovať ich a používať ich na to, aby sa ľahšie spojili tým, že rozpoznajú svoje vlastné emócie a emócie druhých.
Ako však môžeme definovať primárne emócie v praxi? Vychádzajúc z teórie Paula Ekmana nájdeme šesť základných emócií: hnev, smútok, radosť, strach, prekvapenie a znechutenie. Sú definované ako primárne, keďže sú interkultúrne a vrodené; to znamená, že nás sprevádzajú od narodenia a mimika s nimi spojená je nezávislá od kultúry a rozpoznateľná kdekoľvek na svete.
Sekundárne emócie na druhej strane podliehajú sociálnemu vplyvu a v závislosti od historického obdobia a kultúry sú vyjadrené tak či onak. Okrem toho je na ich rozvoj nevyhnutný medziľudský kontakt. Medzi nimi môžeme nájsť: hanbu, pohŕdanie, vinu, pýchu atď.
V súčasnosti je ich veľa štúdia venovaný rozpoznávaniu a identifikácii emócií. Niektoré podporujú existenciu štyroch takzvaných základných emócií, zatiaľ čo iné odkazujú na väčší počet pridaním niektorých sekundárnych.
V každom prípade je dôležité vedieť ich identifikovať, rozpoznať a naučiť sa konať v súlade s nimi . Aké to sú, sa dozvieme v nasledujúcich riadkoch primárne a sekundárne emócie .
Pocity a emócie sú univerzálnym jazykom, ktorý treba ctiť. Sú autentickým vyjadrením toho, kým sme.
-Judith Wrightová-
Primárne a sekundárne emócie
Všetky emócie sú adaptívne aj keď je viac pozitívnych ako je radosť a viac negatívnych ako smútok, hnev či znechutenie. V skutočnosti nám všetky umožňujú prispôsobiť sa okolitému prostrediu. Z tohto dôvodu by lepšia definícia emócií mohla spočívať v ich definovaní ako príjemné alebo nepríjemné a nie negatívne.
Sekundárne emócie sú definované ako také, pretože sú často tvorené spojením základných emócií. Napríklad žiarlivosť môže obsahovať strach a hnev, zatiaľ čo emócia hanby môže zahŕňať strach z odmietnutia a smútok zo zlyhania. Tieto emócie si vyžadujú interakciu s ostatnými a vývoj, ktorý nám umožňuje vedieť, čo cítime v rôznych situáciách alebo konfliktoch.
Zaujímavý aspekt, ktorý treba zdôrazniť, sa týka jedinej emócie definovanej ako neutrálna, a to prekvapenia . Táto emócia trvá menej ako ostatné, pretože jej hedonický tón sa rýchlo premení na inú emóciu. Napríklad v radosti, ak je prekvapenie príjemné alebo in smútok ak sa nám prekvapenie nepáči.
Avšak, ako už bolo uvedené, primárne a sekundárne emócie sú vždy adaptívne. Znechutenie nám napríklad umožňuje nekonzumovať potraviny, ktoré môžu byť expirované. Strach nás chráni pred podnetmi, ktoré by mohli byť škodlivé pre prežitie a smútok nás chráni tým, že nám dáva chvíľu pokoja a kontaktu so sebou samým.
Emocionálna výchova: základ správneho osobnostného rozvoja
Optimálny osobnostný rozvoj ide ruka v ruke s rozvojom akademickej a emocionálnej inteligencie . Správne rozpoznanie emócií nám umožňuje ich správne využívať a vedieť, ako sa správať k druhým aj k sebe.
Poznanie rôznych emócií a ich účinkov nás robí silnejšími, keďže nám dáva väčších sebapoznanie a schopnosť spojiť sa s ostatnými. Ale... do čoho sa to všetko premieta?
Emocionálna výchova nám umožňuje zvýšiť tú našu sebaúctu keďže vieme, kto sme práve preto, že vieme, čo cítime. Zlepší sa aj naša sociálna výkonnosť, pretože umožní lepší rozvoj medziľudských a sociálnych zručností. Ak pochopíme, čo cítia iní, ľahšie sa k nim prispôsobíme.
Ako môžete vidieť, poznanie emócií ponecháva priestor pre vyváženejší rast, keďže ich rozpoznaním si dovolíme nechať ich prejaviť a nedovoliť im prevziať opačnú polaritu. Zlé riadenie strach napríklad to môže viesť k fóbii alebo panike.
Sme a žijeme s primárnymi a sekundárnymi emóciami. Poznať ich a vedieť, ako sa prejavujú, nám umožňuje rásť každým dňom viac.
