
Obranné mechanizmy pri neurózach a psychózach Chránia jedinca pred úzkosťou alebo vnímaním vonkajších či vnútorných nebezpečenstiev či stresových faktorov. Pôsobia ako sprostredkovatelia medzi reakciou jednotlivca na emocionálny konflikt a vnútornými alebo vonkajšími stresormi.
Hoci sa neuróza a psychóza pri niektorých príležitostiach zhodujú, mechanizmy, ktoré ich riadia, sú odlišné. Hlavný rozdiel medzi nimi spočíva v ich vzťahu k realite a v spôsobe, akým ju vytvárajú. V neuróze vládne fantázia ako odpoveď na fixáciu. Psychóza je namiesto toho založená na úplnej substitúcii s cieľom obnoviť pôvodne popieraný prvok.
The
-Sigmund Freud-
Obranné mechanizmy špecifické pre neurózu
Represia
Sprostredkovaný mechanizmus Ego bráni tomu, aby i myšlienky, ktoré vyvolávajú úzkosť mať prístup k vedomiu. Je to základný prvotný obranný mechanizmus, aby sa ukázali všetky ostatné.
Dislokácia
Nahradenie skutočnej túžby, ktorá spôsobuje úzkosť a ktorú považujeme za neznesiteľnú, za inú, ktorá je prijateľnejšia a nevyvoláva úzkosť. Tento mechanizmus vysvetľuje, prečo zrazu pociťujete z niečoho fóbiu. Ak sa napríklad cítime špinaví a hanbíme sa to povedať, vyjadrujeme svoje znechutenie prostredníctvom fóbie zo švábov.

Neurotické obranné mechanizmy založené na identifikácii
Identifikácia
Ide o psychologický proces, ktorý pozostáva z tendencia zvyšovať si sebaúctu osvojením si vlastností obdivovanej osoby.
Projektívna identifikácia
Mechanizmus opísaný Melanie Kleimová ktorý sa vzťahuje na fantázie, pre ktoré subjekt predstavuje svoju osobu resp seba (úplne alebo čiastočne) vo vnútri objektu, aby ho ovládali, poškodzovali alebo vlastnili.
Identifikácia agresora medzi obrannými mechanizmami
Opísala Anna Freud a Ferenczi vysvetľuje ako subjekt preberá do seba niektoré vlastnosti osoby, ktorá mu spôsobuje úzkosť. Z ohrozeného jednotlivca sa tak stáva osoba, ktorá sa vyhráža .
Projekcia
Mechanizmus, prostredníctvom ktorého pripisujete svoje vlastné nepoznané a úzkosť vyvolávajúce vlastnosti inej osobe alebo predmetu. Táto obrana je prítomná pri psychózach, neurózach a perverziách.
Introjekcia
Mechanizmus opísaný Ferenczim, ktorý spočíva v pripisovaní si vlastností druhých bez toho, aby boli rozpracované a prispôsobené seba. Depresívny človek môže napríklad prijať postoje a záľuby inej osoby.
Zdravou formou tohto mechanizmu by bola identifikácia, ktorá spočíva v začlenení želaných vlastností inej osoby do seba. L' introjekcia bolo by to skôr ako ich prehltnutie bez ich strávenia, výsledkom čoho je a seba nie je integrovaný.
Obranné mechanizmy založené na transformácii pohonu
Reaktívny tréning
Mechanizmus, ktorým sú nežiaduce myšlienky potlačené a vyjadrené prostredníctvom ich protikladov. Tento obranný mechanizmus by vysvetľoval mániu, ktorá skrýva potláčanú depresiu.
Náhradné/náhradné školenie
Mechanizmus, prostredníctvom ktorého je libidinózny objekt potláčaný a nahradený iným prijateľnejším a vedomejším. Tak možno skrytým spôsobom uspokojiť zakázané potešenie. Napríklad človek, ktorý sa snaží odpor k partnerovi ale nemôže to prijať potláča túto emóciu a prejavuje ju vo forme alergickej reakcie.
Sublimácia
Mechanizmus, ktorý sa snaží nahradiť neprijateľný predmet alebo činnosť iným, ktorý má vyššiu spoločenskú alebo etickú hodnotu.
Intelektualizácia
Jednotlivec sa snaží nájsť diskurzívny vzorec pre svoje konflikty a emócie, aby ich mohol ovládať. Emocionálna izolácia, ktorá zvyčajne sprevádza bolestivú udalosť, sa spája s racionálnym vysvetlením.
Racionalizácia
Pozostáva z racionálneho zdôvodňovania myšlienok alebo správania, ktoré spôsobujú úzkosť. Líši sa od intelektualizácie, pretože zaujíma odlišné miesto. Neznamená systematické vyhýbanie sa afektom, ale pripisuje im vierohodnejšie a pravdivejšie motivácie, ktoré im poskytujú racionálne alebo ideálne odôvodnenie.
Obranné mechanizmy, v ktorých je pohon potlačený alebo maskovaný
Izolácia
Mechanizmus, ktorým sa nepríjemná udalosť oddeľuje od vyvolávajúceho činiteľa teda zostáva prítomný na vedomej úrovni, ale zbavený akéhokoľvek asociatívneho spojenia. Napríklad dieťa, ktoré trpí úzkosťou, pretože sa stalo obeťou zneužívania, ale nedokáže vidieť vzťah medzi týmito dvoma vecami.
Záväzkové školenie
Skladá sa z deformácia toho, čo je potlačené ktorý sa môže prejaviť tromi spôsobmi: prostredníctvom snov v symptómoch alebo prostredníctvom určitých umeleckých produkcií.
Storno/retroaktívne zrušenie
Podľa Freuda je to aktívny proces, ktorý pozostáva z odčinenia toho, čo bolo urobené. Jednotlivec sa snaží vymazať myšlienku alebo čin.
Premena (pudu) na opak
Spočíva v premene cieľa pohonu na jeho protiklad. Transformuje sa cieľ pohonu, nie objekt, prostredníctvom ktorého je uspokojený. Napríklad, ak ma môj partner opustí, láska, ktorú som k nemu cítila, sa zmení na nenávisť. Človek, ku ktorému som kedysi cítil lásku, vo mne teraz vzbudzuje nenávisť. Pohon je transformovaný, ale objekt (môj bývalý partner) nie.

Obranné mechanizmy špecifické pre psychózu
Popretie alebo popretie
Podľa Freuda tento mechanizmus spočíva v eliminovať nepríjemnú reprezentáciu jej nevymazaním (zrušením) ani odmietnutím jej príslušnosti k jednotlivcovi (negácia), ale skôr popretím samotnej reality vnímania spojenej s touto reprezentáciou.
Rozdelenie ega medzi obranné mechanizmy
Ide o psychotický obranný mechanizmus proti úzkosti súvisiacej so smrťou a disociáciou. Časť ega zostáva v operatívnom kontakte s nerušivou realitou. L' iná časť ega stráca akýkoľvek kontakt s touto realitou odmietnutie všetkých príliš znepokojujúcich aspektov a v prípade potreby rekonštrukcia novej, upokojujúcejšej a žiadanejšej reality (cez delírium).
Zdvojenie obrazu
Práve mechanizmus limitných stavov bojuje proti úzkosti zo straty objektu a oddeľuje nevítané reprezentácie. Napríklad jedinca, ktorý negatívnu časť svojej reality premieta von, no bez toho, aby s ňou stratil kontakt. Rozchod teda neznamená stratu kontaktu s realitou.
Odstránenie alebo uzavretie medzi obrannými mechanizmami
Termín vylúčenie, ktorý Lacan použil na označenie vylúčenia, predpokladá odmietnutie prvotného označujúceho v konštitúcii dieťaťa ako jednotlivca oddeleného od matky. To odsudzuje dieťa, aby sa nekonštituovalo ako subjekt v rámci už existujúceho lingvistického vesmíru, a predisponuje ho k psychóze.
Obranné mechanizmy sú rozdelené do rôznych skupín spojených s úrovňami obranného fungovania. Pri neuróze pôsobia tieto obranné mechanizmy ako ochrancovia pred realitou, ktorú nemožno tolerovať hoci spojenie s ním pretrváva.
Pri psychóze však nie je tiesnivá realita nijako tolerovaná a obranné mechanizmy nechávajú človeka v kontakte výlučne so želanou alebo predstavovanou realitou, čím stráca kontakt s tiesnivou realitou, aby našiel stabilitu svojich emócií. Emocionálna stabilita sa niekedy dosahuje klammi.