Môže nám niekto chýbať, pociťovať nostalgiu za všetkým, čo sme zažili s osobou, ktorú sme milovali, môžeme chcieť, aby sa tieto spomienky opakovali, znovu sa rozčúliť alebo si naďalej klásť sériu otázok: prečo to skončilo? Mohlo to ísť inak? Čo by sa stalo, keby..? No táto nostalgia nemusí nutne znamenať, že chceme, aby sa k nám dotyčný opäť vrátil.
Niekedy môže byť ťažké niekoho vynechať, tento pocit môže byť sprevádzaný aj bolestivým bodnutím, pretože nostalgia veľa z toho, čo sa nám vracia na tejto duševnej ceste do minulosti . Existuje však dôvod, prečo je po všetkom a udržiavanie si odstupu pomáha vyhnúť sa pokušeniu vrátiť sa, pretože hlboko vo vnútri to naozaj nechceme urobiť.
Môže nám chýbať osoba alebo príbeh, ktorý sme mali, to výrazne mení význam spomienky. Niekedy nechceme, aby sa k nám ten človek vrátil, ale len aby sa história opakovala a to sa nesmie stať s tou istou osobou. Príbeh a pocity, ktoré sme zažili, možno tentoraz čiastočne zopakovať s novým spoločníkom na cesty .
Sú ľudia, ktorí sa v našich životoch objavujú na obmedzený čas, dávajú nám pozitívne aj negatívne veci a tam končí cesta, ktorú sme s nimi zdieľali. Keď nám niekto chýba, je dobré si uvedomiť, že príbeh má dve strany a tá naša tam bude aj naďalej a práve vďaka tomu môžeme aj naďalej vychutnávať sladkú príchuť tých momentov, ktoré ho robia výnimočným.
Nikdy nedostaneme späť tých, ktorí sú preč, aj keď sa vrátia
Tu sa stáva dôležitý rozdiel medzi pocitom nedostatok osoby alebo spomienok. Keď príbehy skončia, nie je čo robiť a aj keď si chceme všetko zopakovať s tou istou osobou, nikdy to nebude rovnaké . Ľudia dospievajú, rastú, vyvíjajú sa, a preto sa nikdy nevraciame do rovnakého bodu.
Začať odznova s niekým, koho už poznáme, s kým už máme spoločnú minulosť, alebo s niekým, s kým sa snažíme zopakovať chvíle, ktoré sme už zažili v inom období, bude znamenať, že začneme z iného bodu, a preto nemusíme žiť alebo cítiť to isté ako kedysi.
I spomienky ktoré sme nazbierali, nechajme ich tam. Vychutnajme si dobrú chuť, ktorú nám zanechali nechajme ich opäť pocítiť, keď zavrieme oči, nechajme svoje oči naplniť slzami vo chvíľach, keď si myslíme, že tie chvíle už nie sú, ale buďme šťastní, že sme ich prežili a pretože ich v sebe nejakým spôsobom naďalej uchovávame.
Každý sme svojou spomienkou a preto ich musíme takto prežívať. Keď nám niekto chýba, prežime to takto. Ale ak nám ubližujú, keď sa vracajú, tak ich tam nechajme, netvárme sa, že si pamätáme, ani nevnucujme niečo, čo tam už nie je. Možno nám niekto chýba, ale nechceme, aby sa vrátil.
Chýbať niekomu znamená vyplniť naše chvíle spomienkami
Pretože chýba toto bytie plné spomienky okamihov dobrodružstiev príbehov je byť plný života, ale aj minulého života . Nebolo by dobré stáť na mieste. Máme svoje minulé veci, ktoré nám chýbajú, ale máme pred sebou ešte oveľa viac, aby sme mohli pokračovať v napĺňaní našich spomienok.
Zastavme sa a posuňme sa ďalej, ak to bolo naše rozhodnutie mimo nostalgie. Prestaňme byť plní minulosti a otvorme oči, čo nás čaká. Ľudia minulosti zostanú vtlačení do našich spomienok a emócií, no ľudia, ktorí čakajú, že začnú kráčať s nami, sa už nevedia dočkať, kým otvoríme náruč.
Byť odvážny tiež znamená mať opäť vieru a naďalej minúť, ale odvážiť sa s novými ľuďmi dať ostatným príležitosť vyplniť medzery, ktoré teraz pociťujeme kvôli nedostatku niekoho. Ale predovšetkým nájsť ľudí, ktorí nás napĺňajú a ktorí nám stále dávajú nové veci, ktoré nám nevymazávajú pamäť, ale dávajú nám možnosť vytvárať nové príbehy.
