Rodina je ten malý vesmír, v ktorom sa učíme premieňať sa na členov spoločnosti.
V každej rodine sa vždy vyvinie malá či veľká nenávisť ktoré, aj keď sa to zdá paradoxné, nevylučujú existenciu veľkej lásky. Takto sú ambivalentné a protichodné ľudské náklonnosti. Rodinná skupina nie je oslobodená od tejto dynamiky a v každej z nich koexistuje aj zášť a malichernosť.
V niektorých prípadoch však nehovoríme o malej nenávisti, ale o vážnych citových roztržkách. Na svete je dosť ľudí, ktorí otvorene deklarujú totálne odmietanie rodiny, z ktorej pochádzajú. Vymažú svoju rodinnú jednotku. Hanbia sa za svoje korene. Zároveň vyznávajú veľké uznanie a hlboký obdiv voči cudzím ľuďom a všetkým, ktorí nepatria do rodinného prostredia.
Prečo nenávidíme rodinu?
Nenávisť voči rodine obsahuje v sebe veľký rozpor. Znamená to nenávidieť sa tak či onak. pocit nedostatok lásky a odmietania voči rodinnej skupine zažíva veľa ľudí. Zodpovedá to dospievajúcemu postoju, ktorý však u mnohých dospelých pretrváva.
Rodinná jednotka nezodpovedá želanej a tento dôvod je dostatočný na to, aby ho pripravil o jeho náklonnosť.
Vo väčšine prípadov nenávisť voči rodine pramení z utrpeného zlého zaobchádzania alebo z pocitu vážneho zlyhania zo strany dotyčnej osoby.
Zlé zaobchádzanie má mnoho podôb. Fyzické alebo emocionálne opustenie je jedným z nich; ale aj verbálne, fyzické či sexuálne zneužívanie. Inými formami zlého zaobchádzania sú zanedbávanie alebo neopatrnosť. Čokoľvek, čo znamená systematické popieranie hodnoty osoby, možno chápať ako zlé zaobchádzanie.
V niektorých prípadoch sa členovia rodiny za seba hanbia alebo sa cítia menejcenní ako ostatní
Bezhraničné uznanie pre cudzincov
Počas dospievania sa všetci hneváme na svoju rodinu. Časť hľadania našej identity spočíva v tomto konflikte. deti rodinné parametre viac-menej pasívne prijímame. Keď však vyrastieme, začneme ich spochybňovať a zameriavame sa predovšetkým na chyby a omyly. Práve toto napätie patrí medzi faktory, ktoré nám umožňujú stať sa dospelými.
Práve v období dospievania začínajú mať pre nás cudzí ľudia veľký význam a názor našich rovesníkov nás ovplyvňuje oveľa viac ako vízia našich rodičov. Postupne vyjednávame o týchto rozporoch a nachádzame určitú rovnováhu. Tento problém môžeme vyriešiť až vtedy, keď odídeme z domu. Darí sa nám dať správnu váhu tomu, čo nám rodina dala a čo nie . Vo väčšine prípadov nakoniec pochopíme, že nám nikdy nechceli ublížiť.
Niekedy konflikt stagnuje. Potom dospelý človek nemôže opustiť domov alebo ak odíde, uvedomí si, že raj nie je za múrmi domu. Že ani vonku ľudia nerobia to, čo sľubujú, alebo nespĺňajú ich očakávania. Človek môže preto upadnúť do pokušenia obviňovať rodinu zo svojich schopností alebo veriť, že život je lepší pre iných alebo cudzincov, ktorí sú lepší, pretože mali lepšiu rodinu.
Nenávidieť svoju rodinu a zbožňovať cudzích ľudí je prejavom nevyriešeného konfliktu adolescentov.
Obrázky s láskavým dovolením Nidhi Chanani
