Robíme to často: skrývame emócie. Priznajme si to, u každého je bežným zvykom utíšiť bolesť, utlmiť úzkosť, strach a hnev. Postupné ukrývanie postupne prestáva byť funkčné a začína vytvárať bloky a s nimi podkopávať zdravie, spontánnosť a osobný rast.
Naša kultúra po stáročia kladie rozum na prvé miesto . Descartova fráza cogito ergo sum (Myslím, že preto existujem) nás uvádza do reality, v ktorej sú emócie chápané ako stigma alebo prvok, ktorý nás akosi vzďaľuje od civilnosti.
Chodiť ako lev, rozprávať ako holubice, žiť ako slony a milovať ako dieťa.
-Santosh Kalwar-
Možno práve z tohto dôvodu dieťa je vychovávané k myšlienke, že plakať je synonymom nezrelosti a že je slušnejšie prehltnúť smútok . Hovoríme mu, že hnevať sa a reagovať je neslušné; učíme ich smiať sa uzavretým spôsobom, pretože tí, ktorí sa smejú nahlas, robia zlý dojem. Hovoríme mu, že emócie, najmä ich prejavovanie, sú známkou slabosti, nikdy nie potenciálom, ktorý sa treba naučiť pochopiť a využiť.
Cítime, že preto existujeme, toto je jednoduchá realita. Pocity a emócie nám dávajú život, potláčať ich znamená postupne ich opúšťať. Maskovanie našich emócií je formou násilia. Tento vnútorný svet v skutočnosti riadi naše túžby dáva krídla našim potrebám.
Emócie a ich účel
Dalo by sa povedať, že všetci prichádzame na svet s neskutočným potenciálom buď šťastný . Nie je to ilúzia, je však potrebné zvážiť niekoľko aspektov. Genetika, sociálny a rodinný kontext sú faktory predisponujúce k šťastiu. Dokonca položia základy tohto nášho potenciálu a umožňujú nám ľahšie čerpať z kokteilu pozitívnych emócií, akými sú optimizmus, odolnosť a radosť.
Toľko utrpenia duše, ktoré si často nesieme so sebou bez toho, aby sme vedeli prečo, pochádza z našej psychickej a emocionálnej štruktúry vytvorenej vo veľmi raných fázach nášho životného cyklu. Dostávame výchovu zameranú na rešpektovanie pravidiel a vedomostí, pravda, ale aj na zvládanie emócií . A práve tento posledný aspekt, emocionálny, podmieňuje kvalitu života a ľudský potenciál.
Zlý emocionálny manažment často nás to vedie k nesprávnemu zobrazovaniu mnohých vnútorných realít. Emócie vnímame ako voľby na jedálnom lístku, ktoré si každý z nás môže vybrať alebo zahodiť podľa ľubovôle (dnes sa cítim zlomený, ale rozhodol som sa ukázať šťastie). Vnútorná dynamika nefunguje týmto spôsobom: emócie nemožno odložiť; neumierajú, ale premieňajú sa: na psychosomatické choroby a bolesť zo života.
Emócie sú inštinktívne pohony s presnými cieľmi a zámermi. Odložiť ich nabok znamená zatvoriť dvere pred vnútornou realitou, ktorá by nám pri správnom pochopení, riadení a orientácii umožnila dosiahnuť väčší blahobyt. Na druhej strane skrývanie emócií znamená dať tvar nevoľnosti, ktorá je základom série psychologických porúch.
Skrývanie emócií je nezdravé: naučte sa pracovať na svojom blahobyte
Skrytie emócií má obrovskú cenu . Možno si myslíte, že keď to robíte, veci sú lepšie, pretože nikto nevníma vaše obavy, pretože sa cítite integrovaní bez toho, aby ste upútali pozornosť, pretože všetko zostáva nehybné, pretože môžete byť naďalej produktívni. Ale ako dlho si môžeme túto masku nechať?
Ako zvládať emócie?
Povedali sme, že riešenie nie je potlačiť ignorovať alebo skrývať emócie . Táto emocionálna energia je tu prítomná a živá. Tajomstvo je nechať to plynúť. Aby sme lepšie pochopili, ako zvládať emócie, skúsme použiť tri jednoduché metafory.
Ide teda o to, naučiť sa správne nasmerovať každú z našich emócií. Musíme pohybovať sa spolu s nimi, začať hovoriť, čo nás trápi, reagovať vo vhodnej chvíli byť asertívny a agilný tvárou v tvár každodenným tlakom . V podstate urobiť z našich emócií dokonalý a harmonický motor pre naše životy a nie a
Populárne Príspevky
