Je depresia dedičná?

Možno ste si položili aj túto otázku: je depresia dedičná? V skutočnosti je to jedna z najbežnejších porúch nálady na svete a jedna z najviac liečených v psychologickej a psychiatrickej oblasti. Môže postihnúť akúkoľvek vekovú skupinu s rozdielmi v symptómoch na základe štádia vývoja.

U detí sú somatické symptómy častejšie ako u dospelých, kde prevládajú kognitívne a náladové problémy. Táto porucha zahŕňa niekoľko zmien, ktoré ovplyvňujú všetky oblasti života subjektu . Vo všeobecnosti pozostávajú z:

• Náladové alebo emocionálne zmeny, ako je hlboký smútok, pocity zúfalstva, nezáujem o činnosti, ktoré boli predtým považované za zaujímavé atď.

Kognitívne alebo myšlienkové zmenymedzi ktorými vynikajú iracionálne predstavy o sebe, druhých a svete; ťažkosti v kognitívnych schopnostiach, ako je pamäť, koncentrácia, pozornosť atď. Samovražedné myšlienky

• Poruchy správania ako psychomotorická pomalosť, zníženie a zhoršenie aktivity na všetkých úrovniach (sociálna výkonnosť, starostlivosť o seba atď.) Pasivita a vyhýbavosť.

Fyziologické zmenyvrátane porúch spánku nedostatok chuti do jedla sexuálne poruchy somatizácie ako bolesti hlavy bolesti žalúdka nedostatok energie a neustály pocit únavy.

V nasledujúcich riadkoch sa pokúsime odpovedať na úvodnú otázku: Je depresia dedičná?

Je depresia dedičná?

Príčiny depresie boli a naďalej sa skúmajú, aby sa zlepšila účinnosť liečby na jej liečbu.

Jednou z otázok, ktoré si kladieme najčastejšie, je, či je táto porucha dedičná . Mnohé štúdie uvádzajú, že ako mnohé iné choroby, aj depresia má genetickú zložku.

Pri anamnéze pacienta často zistíme, že v značnom percente prípadov depresie existujú rodinné precedensy, či už ide o depresiu alebo iné typy duševných porúch. To však samo osebe nestačí na to, aby sa zistilo, že choroba je dedičná, pretože existujú ďalšie dôležité faktory, ktoré ju môžu spustiť. Tieto faktory pozostávajú zo sociálnych a psychologických životne dôležitých udalostí subjektu.

Niektorí ľudia majú tiež väčší sklon k depresii v ktorých sa vyššie uvedené faktory budú zbližovať, každý vo svojom rozsahu. Čím ste zraniteľnejší, tým je pravdepodobnejšie, že sa u vás táto porucha rozvinie.

Výskum pokračuje v štúdiu genetiky

Podľa niektorých štúdie o genetickej zložke Zdá sa, že na depresii sa podieľa aj séria génov ovplyvnené pôsobením environmentálnych faktorov .

Pri depresiách tzv endogénne teda také, pri ktorých po zhodnotení predmetu možno konštatovať, že vplyv vonkajších faktorov nie je rozhodujúci; inými slovami, v prípadoch, keď je depresia spôsobená vnútornými a organickými príčinami fungovania mozgu, možno lepšie analyzovať dedičnú zložku.

Ak má osoba depresiu v rodinnej anamnéze, v hre môže byť genetický faktor ale nebolo by to rozhodujúce.

V prípade depresie, fyziologické fungovanie mozgu predstavuje zmeny v niektorých z nich neurotransmitery zodpovedný za reguláciu emócií. Ale prečo

Štúdie v tomto ohľade tvrdia, že porovnanie medzi bežnou populáciou a ľuďmi s anamnézou depresie medzi príbuznými prvého stupňa nám umožňuje zaznamenať väčšiu prevalenciu poruchy u druhých.

Čo sa týka neurotransmiterov podieľajúcich sa na depresii, ak sa tieto zmenia, môže sa stať, že ľudia áno pravdepodobnejšie negatívne interpretujú udalosti, ktoré sa okolo nich dejú a dokonca aj vlastný obraz.

Životné prostredie je kľúčovým faktorom

Depresia môže byť aj dedičná, ale treba brať do úvahy aj spôsob myslenia a interpretáciu udalostí presvedčenia a učia sa vzorce (nás a sveta vo všeobecnosti).

Prostredie, v ktorom rastieme a vzdelávame sa, priamo ovplyvňuje naše videnie sveta . Napríklad, ak niektorá z referenčných postáv, ako je otec alebo matka, má tendenciu vnímať život negatívne a vyjadruje negatívne verbálne prejavy a postoje alebo správanie, dieťa s najväčšou pravdepodobnosťou vyrastie a zvykne si na ne a osvojí si rovnaký prístup k okolitému prostrediu. Bude teda náchylnejší na depresie.

Je teda depresia dedičná?

Dedičnosť je jedným z faktorov, nie je jediným ani rozhodujúcim. Interakcia viacerých faktorov, ako sme videli, by určila túto komplexnú poruchu.

Stresujúce životné udalosti ako napr smrť milovanej osoby rozchod alebo rozvodové straty vo všeobecnosti veľké zmeny atď. sú ďalšími rizikovými faktormi, ktoré môžu prispieť k rozvoju depresie.

Štúdie naznačujú, že vyššie uvedené faktory môžu zvýšiť genetické riziko človeka. Základom depresie je teda interakcia všetkých faktorov.

Vedci vykonali štúdia o rodinách súrodencov dvojčiat a adoptovaných členov

Dnes vedú všetky výsledky k rovnakým záverom a čo sa z vedeckého hľadiska zdá pravdepodobnejšie, je, že depresia nie je nevyhnutne dedičná, hoci genetická záťaž má určité percento vplyvu, ktorý treba vziať do úvahy.

Pri duševných poruchách vždy treba brať do úvahy viaceré faktory etiológie a kauzality ktoré určujú pôvod choroby. To je veľmi dôležité a nevyhnutné pre liečbu, ako aj zásah do faktorov, ktoré spôsobujú, že problém pretrváva.