Možno ste niekedy mali pocit, že v tej istej miestnosti ako vy je ešte niekto, a napriek tomu ste boli sami. Pocit prítomnosti a pocit, že máte niekoho blízkeho, je fenomén, ktorý sa opakuje
Fenomén, o ktorom hovoríme, je vnímaný ako skutočný . Ľudia, ktorí to zažívajú, cítia, že je pri nich niekto blízky, aj keď to nevidia. Človek má pocit, že nie je sám, aj keď vedľa neho nikto nie je. Nie je dokonca schopný jasne identifikovať podnet, ktorý tento vnem podporuje
Cítiť prítomnosť: naozaj je blízko mňa duch?
Výskumníci sa pokúsili vysvetliť tento jav racionálnym a vedeckým spôsobom . Z tohto dôvodu vykonali experiment, v ktorom boli títo ľudia schopní vnímať túto prítomnosť. Vedci prijali 48 zdravých dobrovoľníkov, ktorí nikdy nezažili pocit prítomnosti v ich blízkosti, s cieľom zmeniť určité neurónové signály v určitých oblastiach ich mozgu. mozog .
Títo ľudia museli so zaviazanými očami manipulovať s robotom vlastnými rukami. Ďalší robot medzitým sledoval rovnaké pohyby za dobrovoľníkmi. Výsledok bol nasledujúci: keď sa pohyby vyskytli súčasne, jednotlivci necítili nič abnormálne.
Avšak keď sa pohyby nevyskytli súčasne, tretina z nich uviedla, že cítia prítomnosť v miestnosti . Niektoré subjekty boli tak vystrašené, že požiadali o odstránenie pásika z očí a ukončenie experimentu.
Rovnaký tím výskumníkov vykonal skenovanie mozgu u 12 ľudí, ktorí mali pocit, že sú s nimi prítomní. Cieľom bolo zistiť, ktorá časť mozgu bola spojená s týmto javom. Experiment potvrdil, že implikované časti boli spojené s vedomie seba k pohybu a polohe tela v priestore.
Mozog je výhradne zodpovedný
Predchádzajúce výsledky výskumu zdôrazňujú, že pohyby robota dočasne menia funkcie mozgu v spomínaných oblastiach. Keď ľudia cítia prítomnosť ducha, v skutočnosti sa stane, že mozog je zmätený. Mozog nesprávne vypočíta polohu telo a identifikuje ho, akoby patril inej osobe .
Keď má mozog určitú neurologickú abnormalitu alebo keď je stimulovaný robotom, môže vytvoriť druhú reprezentáciu vlastného tela. Jednotlivec to vníma ako zvláštnu prítomnosť. Táto prítomnosť vykonáva rovnaké pohyby jednotlivcov a udržuje ich rovnakú pozíciu.
Ľudská myseľ funguje ako celok a vnímateľom nie sú zmysly, ale subjekt.
-J.L. Pinillos-
Psychológia predstavivosti
Psychopatológia predstavivosti a vnímania predstavuje ústrednú tému psychopatologického výskumu. V skutočnosti psychologický výskum viedol k vzniku veľkého množstva vysvetľujúcich teórií o vnímanie a na predstavivosti. Tieto teórie sa však v mnohých ohľadoch líšia.
Ilúzia je jasným príkladom toho, že vnímanie nie je určené objektívne. Vnímanie nie je ovplyvnené len fyzickými charakteristikami vnímaného podnetu. V procese vnímania niečoho organizmus reaguje na podnety na základe svojich predispozícií, očakávaní a predchádzajúcich skúseností.
V určitom zmysle sme schopní predvídať informácie, ktoré nám kontext ponúka.
-Amparo Belloch-
To všetko nás vedie ku konštatovaniu, že naše percepčné spracovanie sa neriadi len údajmi, ale aj našimi myšlienkami, úsudkami a konceptmi. Napríklad, ak veríme v duchov, ak máme pocit, že cítime prítomnosť, naozaj veríme, že vedľa nás je duch.
Ako však vieme, či sa určité veci naozaj dejú? Ako zdôraznil Helmohtz už pred storočím, nemalo by byť také zrejmé, prečo sa nám predmety javia ako studená alebo horúca červenozelená. Tieto vnemy patria nášmu nervovému systému a nie samotnému objektu.
Zvláštne preto je, že predmety zvonka vnímame vtedy, keď vo vnútri prebieha proces, ktorý je našou bezprostrednou skúsenosťou. Avšak iné skúsenosti ako napr sny vo vnútri prežívame predstavivosť alebo myšlienku.
Je dôležité si uvedomiť, že úsudok a interpretácia zasahujú do aktu vnímania niečoho. To znamená vnímané nepresnosti a podvody alebo chyby zmyslov sú také normálne ako opak, aspoň pokiaľ ide o pravdepodobnosť
Pociťovanie prítomnosti: skreslenie vnímania
Poruchy vnímania a predstavivosti sú zvyčajne rozdelené do dvoch skupín:
poruchy vnímania a podvody (Hamilton 1985; Sims 1988). Skreslenie vnímania je možné prostredníctvom zmyslov. K týmto skresleniam dochádza, keď je podnet, ktorý existuje mimo nás, vnímaný iným spôsobom, ako by sme mohli očakávať.
Okrem toho majú percepčné skreslenia v mnohých prípadoch pôvod v organických poruchách. Tieto poruchy sú zvyčajne prechodné a môžu ovplyvniť príjem zmyslami a interpretáciu mozgom.
V prípade percepčných podvodov sa vytvára nová percepčná skúsenosť, ktorá nie je založená na podnetoch, ktoré skutočne existujú mimo človeka. (ako sa to stáva pri halucináciách). Okrem toho táto percepčná skúsenosť zvyčajne koexistuje so zvyškom normálneho vnímania. Nakoniec sa zachováva, aj keď stimul, ktorý spustil počiatočné vnímanie, už fyzicky nie je prítomný.
Ako teda klasifikujeme pocit, že existuje prítomnosť? Mohli by sme to zarámovať v rámci percepčných skreslení. V rámci percepčných skreslení môžeme urobiť nasledujúcu klasifikáciu:
- Hyperestézia verzus hypoestézia: anomálie vo vnímaní intenzity (napríklad v intenzite bolesti).
- Anomálie vo vnímaní kvality.
- Metamorfóza: anomálie vo vnímaní veľkosti a/alebo tvaru.
- Anomálie v percepčnej integrácii.
- Ilúzie: pocit prítomnosti a pareidolia.
- Pareidolia označuje psychologický fenomén, ktorý vedie k hľadaniu obrazov postáv a tvárí vnímaním známych tvarov tam, kde žiadne nie sú a je veľmi bežnou hrou medzi deťmi.
Ak cítim prítomnosť ducha, prežívam ilúziu?
Zdá sa, že je to skutočne tak. Ilúzia je percepčné skreslenie do tej miery, že ide o nesprávne vnímanie konkrétneho objektu. Každodenný život nám ponúka mnoho príkladov iluzórnych skúseností.
Koľkokrát sme si mysleli, že sme videli priateľa, ktorý na nás čakal pri vchode do kina. Kto z nás občas nepočul za nami niečie kroky pri chôdzi po osamelej tmavej ulici. Kto niekedy nepocítil prítomnosť niekoho (duch alebo nie), keď v skutočnosti nikto iný v miestnosti nebol.
Se
Zdá sa však, že pocit prítomnosti súvisí aj s patologickými stavmi úzkosti a strachu, schizofréniou, hystériou a organickými duševnými poruchami. V takom prípade vám odporúčame obrátiť sa na odborníka, aby váš prípad podrobne posúdil.
