Emocionálnu sebareguláciu možno trénovať

Čas Čítania ~5 Min.
Samoregulácia emócií a impulzov závisí od interakcie medzi prefrontálnym kortexom a emočnými centrami, najmä okruhmi, ktoré sa zbiehajú v amygdale. V tomto článku hovoríme o tomto fascinujúcom procese.

Nikto nie je slobodný, ak nie je svojim vlastným pánom. V tom, že sme pánmi samých seba, zohráva emocionálna sebaregulácia kľúčovú úlohu. Epiktétos vyslovil tieto slová už pred 2000 rokmi a je ťažké pochopiť, prečo psychológia nepripisovala emóciám tú správnu dôležitosť až do roku 1995, keď boli publikované. Emocionálna inteligencia na Daniela Golemana

Súčasná neuroveda zdôrazňuje úlohu amygdaly v impulzívnych a úzkostných emocionálnych reakciách. Vypracovaniu adekvátnejšej reakcie však predsedá iná časť mozgu (Goleman 1996). Regulácia emocionálnych reakcií sa teda dá trénovať. Po druhé Goleman tréning našich emócií nám môže pomôcť:

    Motivujte nás .
  • Vytrvajte v úsilí aj napriek možným frustráciám.
  • Skontrolujte pulzy(emócie sa môžu prejavovať na 4 úrovniach: telesnej, kognitívnej, emocionálnej a impulzovej).
  • Odložiť uspokojenie.
  • Regulujte si náladu.
  • Zabráňte tomu, aby úzkosť zasahovala do našich kognitívnych schopností.
  • Buďte empatickí a dôveruj ostatným.

Hnev, odpor a žiarlivosť nezmenia srdcia iných ľudí, zmenia iba vaše.

– Shannon L. Alder –

Evolučná príčina a potreba trénovať emocionálnu sebareguláciu

Schopnosť získať rýchlu reakciu tela napr získavanie milisekúnd v nebezpečných situáciách muselo byť pre našich predkov životne dôležité . Táto konfigurácia zostala vtlačená mozog všetkých prvocicavcov vrátane ľudí.

Rudimentárny malý mozog cicavcov umožňuje veľmi rýchlu emocionálnu reakciu. Zároveň je to však hrubá odpoveď.

Je tu však problém: amygdala často robí chyby . Prijíma informácie na jedinom neuróne a len malý zlomok signálov zhromaždených očami alebo ušami. Prevažná väčšina signálov sa dostane do iných oblastí mozgu, ktorým trvá dlhšie analyzovať informácie... a urobiť presnejšie čítanie (Goleman 2015).

Sebaregulácia a sociálno-emocionálne učenie

Všetky schopnosti emocionálnej inteligencie sa rozvíjajú učením už od detstva. Sociálno-emocionálne vzdelávacie programy sú navrhnuté tak, aby deťom poskytli to, čo potrebujú, keď sa ich mozog vyvíja; preto sa hovorí, že sú vývojovo prispôsobené (Goleman 2015).

Mozog je posledný orgán v tele, ktorý dosiahol anatomickú zrelosť . Ak budeme pozorovať zmeny, ku ktorým každoročne dochádza v myslení, správaní a reagovaní dieťaťa, či fázach detského vývinu, budeme vlastne svedkami jeho vývoj mozgu .

Aktivácia osi hypotalamus-hypofýza-nadobličky interferuje s kognitívnou účinnosťou a učenie . Keď sa sústredíme na starosti, hnev, úzkosť alebo akékoľvek iné emócie, ktoré spôsobujú vysokú úroveň stresu, budeme mať menej pozornosti. Emocionálna sebaregulácia pomáha identifikovať tieto mechanizmy a prispôsobiť ich osobnému kontextu.

Na druhej strane, ak sa nám podarí tieto malé emocionálne incidenty kontrolovať, zvyšuje sa pracovná pamäť, t. j. zlepšuje sa kapacita pozornosti potrebná na zapamätanie si informácií. Sociálno-emocionálne učenie nás učí zvládať tieto škodlivé emócie čo zase podporuje učenie.

Ako si udržať emocionálne učenie?

Emocionálna sebaregulácia nám pomáha prispôsobiť sa momentom emočného chaosu. Ak sa nám podarí vytrvať v učení, vznikajú nové okruhy; obvody budú naberať stále viac a viac sily, až jedného dňa bude mozog pracovať správne bez rozmýšľania.

Samozrejme, dospelý môže uplatniť rovnaký súbor zručností vo svojom pracovnom prostredí, aby zlepšil svoj výkon . Nikdy nie je neskoro na to, aby sme zlepšili svoje schopnosti v oblasti emocionálnej sebaregulácie.

Emócia nespôsobuje bolesť. Odolávanie alebo potláčanie emócií spôsobuje bolesť.

– Frederick Dodson –

Populárne Príspevky