Premýšľali ste niekedy nad tým, čo sa stane, keď sa spojíme s inou osobou, no krátko nato objavíme jej aspekty, ktoré sa nám nepáčia? Teória zrkadla Jacques Lacan
Podľa autora dochádza ku konštrukcii našej osobnej identity prostredníctvom recepcie nás samých v druhých. Vzťahy, ktoré udržiavame s ostatnými, sú tak odrazom alebo projekciou aspektov našej osobnosti, ktoré sa nám páčia alebo nepáčia.
Čo hovorí teória zrkadla?
Tak ako sú časti nášho tela a obrazu, ktoré sa nám nepáčia, pri pohľade do zrkadla neakceptujeme ani niektoré aspekty našej osobnosti. Istotu nachádzame v iných reflexy čo sa nám nepáči, pretože je to všetok materiál potláčaný naším nevedomím.
Nejakým spôsobom teda nachádzame v sebe niektoré vlastnosti, ktoré sa nám páčia menej ako iné, aj keď v symbolickej podobe. Čo sa nám nepáči na druhých, je čiastočne aj to, čo sa nám nepáči na nás samých.
Neustále premietame časť seba. Zrkadlová teória je teda víziou, ktorá navrhuje iný prístup: chrániť sa pred druhými, aby nám neublížili, nasledovať víziu, z ktorej vyvstáva otázka: Prečo prežívam túto situáciu s touto osobou a čo je vo mne, čo v nej nemôžem zniesť?.
Pretože vo všeobecnosti nie sme schopní vidieť svoje tiene a dokonca ani svoje cnosti život nám dáva vzťahy, aby nám priamo ukázal, čo je v nás . Ten druhý pre nás pôsobí len ako zrkadlo, odráža náš obraz a dáva nám šancu nájsť samých seba.
Priame alebo inverzné zrkadlo
Teória zrkadla môže fungovať priamo alebo inverzne. Vezmime si príklad: predstavte si, že neznesiete sebectvo svojho partnera alebo kamaráta. Možno premietate tú svoju časť, ktorá je sebecký a ktoré odmietate. Ak by táto osoba konala inak, mohlo by to odrážať, ako málo presadzujete svoje záujmy. Možno vždy dávaš pozor na druhých a dávaš ich pred seba. Tak či onak vám poskytuje veľmi užitočné informácie pre vaše poznanie a rast.
Čo sa mi na tebe nepáči opravujem v sebe.
Možno si myslíte, že váš šéf je na vás príliš náročný. Možno aj vy ste na seba veľmi nároční a perfekcionisti a váš šéf nie je ničím iným ako odrazom tejto vlastnej potreby. A naopak, možno ste príliš tolerantní a potrebujete vo svojom živote trochu prísnosti. Už vieme, že cnosť sa nachádza v rovnováhe.
Emocionálne rany
Náplasťou nevyliečite všetko. Keď si ubližujeme, v prvom rade vyjadrujeme svoju bolesť a až po upokojení pristúpime k jej očisteniu rana a ošetrujte ho potrebnými nástrojmi . Nezakrývame to a zabúdame na to, pretože vieme, že takto sa to nezahojí. Ďalej ranu nejaký čas sledujeme, kým sa úplne nezahojí. To isté sa deje s inými typmi rán.
Všetci sme utrpeli nejednu emocionálnu ranu, emócie, pocity, myšlienky a spôsoby konania, ktoré vznikli v jednom alebo viacerých bolestivých momentoch v našom živote a ktoré sme prekonali a prijali.
Rany ako odraz
Keď zabudneme na svoje rany, stanú sa súčasťou nášho nevedomia a ovplyvňujú to naše myšlienky nálady a správanie. Naše vnútro začína byť obývané emocionálnymi nedostatkami, ktoré vznikli v ranom veku, ale ktoré sa prebúdzajú a/alebo silnejú.
Preto pri mnohých príležitostiach u partnera vidíme nedostatky veľmi podobné našim a práve to spôsobuje spojenie. Napríklad sa stretnú dvaja ľudia, ktorí si pre lásku veľa vytrpeli a zistia, že láska nie je utrpenie; tento pár spájala rovnaká rana. Obaja pôsobia ako odraz. Ale musíme postupovať opatrne, pretože rany, ktoré spájajú, sa môžu aj oddeliť.
Ak si dvaja partneri rany nezahoja, skôr či neskôr sa začnú zhoršovať vzťah . Neistota, strach, žiarlivosť, majetníctvo... Akoby sa život snažil posielať odrazy, ktoré poznačia cestu k rastu. Ak ich nebudeme analyzovať a ignorovať informácie, ktoré nám poskytujú, nebudeme rásť – alebo budeme rásť pomalšie – a naše vzťahy budú krehkejšie. Z tohto dôvodu nám putá, ktoré udržiavame s ostatnými podľa zrkadlovej teórie, môžu poskytnúť veľmi užitočné informácie o nás samých a stave týchto rán, ktoré sme ešte neintegrovali do našej histórie.
