Ako by ste sa cítili, keby ste neboli schopní vyjadrovať alebo prežívať emócie alebo keby ste trpeli emocionálnou plochosťou? Predstavte si na chvíľu, že vám váš príbuzný povie, že vyhral v lotérii a že sa zaňho nemôžete radovať. Zostaňte ľahostajní, neusmievajte sa, neklaďte komplimenty, vaša tvár nemihne. Na kognitívnej úrovni ste zaňho šťastná, ale v skutočnosti to necítite veselosť.
Predstavme si, že človeka vyhodia z úplne nespravodlivého dôvodu. Táto osoba, namiesto toho, aby pociťovala hnev alebo smútok, nie je schopná sa žiadnym spôsobom prejaviť. Afektívne sploštenie je fenomén, ktorý niektorí ľudia zažívajú, keď nie sú schopní cítiť alebo prejaviť šťastie smútok strach hnev alebo akékoľvek iné emócie
Predtým, ako budeme pokračovať v rozprávaní o emocionálnom sploštení, zistime, čo sú emócie a akú úlohu zohrávajú v našom živote. Len tak budeme schopní pochopiť, aké následky môže mať afektívne sploštenie na život života osoby.
Čo sú emócie a na čo slúžia?
Emócie sú reakcie, ktoré zažívame všetci: šťastie, smútok, strach, hnev... Hoci sú väčšine dobre známe, ak sa dôkladne a individuálne analyzujú, môžu byť zložité . Aj keď sme sa snažili zlé riadenie z týchto emócií môže viesť k zablokovaniu alebo dokonca k ochoreniu.
Pre zjednodušenie Emócie sú biologickou tendenciou človeka reagovať určitým spôsobom na určité podnety. Táto tendencia je nám vrodená a formuje ju učenie a prostredie, v ktorom vyrastáme. V súčasnosti sa väčšina odborníkov domnieva, že rôzne reakcie sú spojené s emóciami.
Tieto reakcie alebo prejavy sú nasledovné: po prvé, vzniká neurofyziologická reakcia (vyvolaná hormónmi a neurotransmitermi), ktorá sa prejavuje prostredníctvom inej behaviorálnej (ako sú gestá) a kognitívnej reakcie, t. j. takej, ktorá nám umožňuje uvedomiť si, čo cítime. Posledné dve sa líšia v závislosti od prostredia a kultúry každého jednotlivca.
Hedonický tón emócií alebo príjemný alebo nepríjemný pocit alebo potešenie, ktoré zažívame sú korením života. Keďže spomienky, ktoré uchovávame, sú spojené hlavne s emóciami, základom je hedonický tón pamäť rozhodnúť sa vytvoriť si úsudok a uvažovať o našom správaní, sociálnych vzťahoch a našom blahobyte.
Pri rozhodovaní je nevyhnutné aj emocionálne napätie. V skutočnosti sa často rozhodujeme inštinktívne. Každopádne Najdôležitejším aspektom emócií je, že nás vedú a motivujú.
Emócie sa skladajú z dvoch prvkov: na jednej strane subjektívny vnem, ktorý v sebe cítime. Na druhej strane vonkajší prejav emócií. Niekedy môžu byť tieto dve zložky oddelené. Herec môže napríklad simulovať všetky prejavy emócií bez toho, aby ich skutočne zažil.
Načo sú emócie?
Jednou z najdôležitejších funkcií emócií je pripraviť nás na akciu. Uvádzajú do pohybu energiu potrebnú na účinnú reakciu podľa okolností, smerujúc naše správanie k želanému cieľu. Každá z emócií nám naznačuje a tlačí k inému typu konania.
Emócie plnia aj sociálnu funkciu . Komunikácia nášho stavu mysle s ľuďmi okolo nás uľahčuje a posilňuje vzťahy s nimi. Naše emócie pôsobia na ostatných ako bohovia signály : navrhujú, ako sa k nám dostať tým najvhodnejším spôsobom.
Napokon emócie plnia aj motivačnú funkciu. Na jednej strane emócia uvádza do pohybu motivované správanie. Napríklad strach uľahčuje obranné reakcie, veselosť podporuje medziľudskú príťažlivosť, prekvapenie generuje pozornosť na nové podnety a podobne.
Emócie riadia aj naše správanie to znamená uľahčenie dosiahnutia cieľa alebo oddialenie sa od cieľa motivované správanie podľa toho, ako sa cítime. Je teda jasné, aké dôležité je cítiť a prejavovať emócie.
Afektívne sploštenie: čo to je?
Afektívne sploštenie nie je patológia. Ide skôr o symptóm, ktorý nás upozorní na problém. Dalo by sa definovať ako symptóm spojený s nedostatkom prejavu a experimentovaním emócií. Tento jav sa často označuje aj ako emocionálna ľahostajnosť alebo citová otupenosť. V skutočnosti sa človek, ktorý ňou trpí, javí ako ľahostajný k emóciám druhých a dokonca aj k svojim vlastným.
Je potrebné zdôrazniť, že absencia emócií sa vyskytuje na úrovni pozitívnych aj negatívnych vnemov. Ľudia nie sú schopní prežívať len radosť, dokonca ani strach. Je veľmi zriedkavé, aby sa emocionálne sploštenie prejavilo s celkovou intenzitou. V skutočnosti tí, ktorí ňou trpia, môžu prežívať emócie s rôznou intenzitou, aj keď len vo výnimočných situáciách. Ide skôr o tendenciu prežívať všeobecný emocionálny tón umožňujúci len veľmi málo variácií.
Afektívne sploštenie a depresia
Ľudia, ktorí prejavujú emocionálnu plochosť, nemusia byť nevyhnutne depresívni . Depresia je spojená s apatiou a nízkou náladou. V tomto zmysle by sa emocionálne sploštenie nemalo zamieňať s neschopnosťou prežívať rozkoš.
Ten druhý definoval v psychologických pojmoch ako anedónia Je typický pre depresívne poruchy. Tí, ktorí sú v depresii, už nepociťujú potešenie z činností, ktoré boli predtým príjemné. V dôsledku toho si ich prestáva uvedomovať a bráni sa v tom, aby sa cítil lepšie.
Ľudia s emocionálnym sploštením prežívajú emócie veľmi ľahko, nie veľmi intenzívne alebo vôbec. Na rozdiel od depresívnych ľudí sa však kvôli tomu necítia dobre. Nič necítia, ale netrpia tým.
Niekedy nie je ľahké rozlíšiť anhedóniu od emocionálneho sploštenia, ale je dobré na to upozorniť sa môže vyskytnúť súčasne u tej istej osoby. Na rozlíšenie týchto dvoch symptómov je dobré si uvedomiť, že anhedónia je neschopnosť cítiť potešenie (pozitívnu emóciu). Afektívne sploštenie je naopak absencia akýchkoľvek emócií alebo ich znížený prejav.
Afektívne sploštenie: prečo k nemu dochádza?
Ako už bolo uvedené, afektívne sploštenie je symptómom alebo prejavom základnej patológie. Preto sa nikdy neprejaví. Afektívne sploštenie sa objavuje spolu s ďalšími príznakmi, ktoré vymedzujú poruchu alebo syndróm.
Afektívne sploštenie bolo vždy spájané s schizofrénie . Medzi schizofrenickými poruchami je možné rozlíšiť dva rôzne typy symptómov: tie s pozitívnymi symptómami a tie s negatívnymi symptómami.
Pozitívne príznaky sa nazývajú tie, ktoré naznačujú prebytok v porovnaní s ľuďmi, ktorí ich neprejavujú. Naopak, negatívne symptómy sa prejavujú ako nedostatok. Napríklad halucinácia by bola nadmerným vnímaním, zatiaľ čo apatia by bola nedostatkom motivácia .
No a emocionálne sploštenie patrí do skupiny negatívnych symptómov schizofrénie. Ale môže sa vyskytnúť nielen pri schizofrénii, ale napríklad aj pri poruchách autistického spektra. Autisti majú ťažkosti s intenzívnym prežívaním emócií, ako aj s ich správnym vyjadrením.
Dokonca aj v prípadoch demencie môže dôjsť k afektívnemu splošteniu v dôsledku zmien, ktoré sa vyskytujú na úrovni mozgu. Ako sme videli emočné sploštenie je súčasťou väčšej skupiny symptómov. Na jej liečbu je preto potrebné liečiť základné ochorenie alebo poruchu.
