Čakanie, kým sa človek zmení, je pre nás formou zbytočného utrpenia. Táto situácia sa často vyskytuje v párových vzťahoch. Typicky jeden z členov chce, aby si druhý osvojil určité správanie, aby sa jeho správanie zlepšilo a aby sa jedného dňa naučil milovať ho tak, ako si želá. Tieto očakávania sa málokedy naplnia.
Veriť, že niekto úplne zmení svoje správanie, môže vytvoriť emocionálnu závislosť, ktorá je rovnako škodlivá ako vyčerpávajúca. Znamená to žiť čakaním na zázrak a veriť slovám svojho partnera, keď hovorí, že sa zmení a minulé zlé situácie sa už nikdy nebudú opakovať. V skutočnosti skončíme opäť v pasci.
Tieto situácie sú bežnejšie, ako by ste si mysleli. To, že sa môžu stať, je normálne, pretože keď milujete, máte tendenciu dôverovať svojmu partnerovi. Láska sa nedá oddeliť od dôvery. Preto poskytujeme druhú, tretiu a v prípade potreby aj štvrtú príležitosť a čakáme na zlepšenie vzťahu. Bojujeme s presvedčením, pretože milovať znamená veriť, že každá obeť bude splatená. Prichádza však chvíľa, keď človek otvorí oči a uvedomí si, že to, čo si prial, sa mu nesplní.
Príbeh nemá začiatok ani koniec: svojvoľne si vyberiete určitý moment zážitku, z ktorého sa pozriete späť alebo dopredu.
-Graham Greene-
Čakanie, kým sa človek zmení, je pre nás frustrujúca túžba
V psychológii sa tento termín používa osobnosť na definovanie série charakteristík, ktoré sú v priebehu času viac-menej konštantné. Ak je človek plachý a introvertný, táto vlastnosť sa zo dňa na deň len ťažko zmení. Príklon k určitému typu osobnosti však neznamená, že sa nemôžete zmeniť.
Ak by sme neverili v možnosť zmeny, psychologický zásah by nemal zmysel. V skutočnosti ľudia namiesto zmeny prijímajú nové mentálne a behaviorálne prístupy, ktoré vedú k zlepšeniam.
Niektoré štúdie ako ten, ktorý dirigoval Dr. Walter Roberts z University of Illinois v Spojených štátoch naznačujú, že k zmenám dochádza častejšie v psychoterapeutickom kontexte. Keď si človek uvedomuje, že existuje problém, ktorý treba riešiť, klinická intervencia uľahčuje a pomáha pri zmene osobnosti.
Je správne chcieť a čakať, kým sa človek za nás zmení?
Neustále očakávame, že sa ostatní zmenia. Táto nádej sa týka aj rodinného prostredia a výchovy dieťaťa. Napríklad, keď správanie našich detí nie je podľa očakávania, urobíme nápravu a informujeme ich o tom, čo od nich chceme a očakávame: rešpekt, pozornosť, náklonnosť, zodpovednosť.
Vo vnútri vzdelávací proces je normálne očakávať zmeny. Vzdelávať v konečnom dôsledku znamená orientovať sa, navrhovať dialóg, byť dobrým príkladom a naznačovať cestu, ktorá je podľa nás pre naše deti najlepšia možná. V dospelosti je veľká časť našej osobnosti hlboko definovaná a ak nie je vôľa, zmena nastane len zriedka.
Preto je veľmi bežné, že správanie, ktoré sa nám nepáči, je vo vzťahoch adoptované. Ideálnym stavom je akceptovanie pozitívnych aj negatívnych stránok partnera. Chyby, slabiny a singularity, ktoré ho charakterizujú v jeho autentickom bytí. Chcieť zmeniť človeka tak, aby vyhovoval nášmu ideálnemu modelu, nie je vždy to pravé.
Je pravda, že môžu nastať aj vážnejšie situácie. Zneužívanie nedostatok rešpektu klamstvá a podobné správanie sa za žiadnych okolností nesmie pripustiť ani akceptovať. V týchto situáciách je chcieť, aby sa človek zmenil, nielen žiaduce, ale stáva sa aj prioritou.
Čo máme robiť, ak nám partner naďalej ubližuje a nemení sa?
V knihe Sedem princípov, aby manželstvo fungovalo (Sedem princípov, aby manželstvo fungovalo) Dr. John Gottman nám poskytuje dôležité informácie. Láska je predovšetkým prijatie, toho druhého si musíme vážiť takého aký je a naopak. Ak sa vo vzťahu objavia bohovia toxické správanie že Gottman nazýva štyroch jazdcov apokalypsy (pohŕdanie, klamstvo, negatívna kritika a defenzíva), je predurčený vzťah skončiť.
V týchto prípadoch je zásadne dôležité iniciovať zmenu. A nie je to o čakaní kým sa človek za nás zmení ale o uvedomení si že je tu problém. Keď dôjde k utrpeniu, postoje a správanie sa musia zmeniť nielen na udržanie vzťahu, ale aj na nájdenie jeho základných prvkov: pohody a šťastia.
Vo všeobecnosti v týchto prípadoch nastávajú dve situácie. Prvým je, že partner povie: Som stvorený takto ber alebo nechaj tak!. Druhým je upadnúť do mentálnej a emocionálnej pasce myslenia, že náš partner môže zmeniť za nás. Povie nám, že sa to zmení, že sa veci zlepšia, že odteraz bude všetko v poriadku a to, čo sa stalo, sa už nikdy nezopakuje. Bohužiaľ, nielenže nastanú rovnaké situácie, ale budú sa aj zhoršovať.
Čo by sme mali robiť, ak sa ocitneme v takomto type vzťahu? Odpoveď je jednoduchá. Ak sme nešťastní a partner nemieni situáciu nijako zlepšiť, budeme musieť urobiť zmenu. Všetko, čo musíme urobiť, je obrátiť list a liečiť rany ktoré sme dlho prehliadali.
