Zrkadlové neuróny a empatia predstavujú jeden z najfascinujúcejších mechanizmov, aké kedy neuroveda skúmala. Ide o proces, pri ktorom nám činy a emócie druhých nie sú ľahostajné, ale skôr v nás vzbudzujú empatickú odozvu. Tieto mechanizmy majú silnú sociálnu zložku a ich správne fungovanie má veľký vplyv na naše sociálne vzťahy.
Predstavte si, že na chvíľu sedíte v kresle v stánkoch divadla. Predstavte si skupinu vynikajúcich hercov, ktorí hrajú hru, predvádzajú presné pohyby tela a gestá a intonujú každé slovo tak dokonale, že na vás sprostredkujú nespočetné množstvo emócií...
Vidieť cudzími očami, počúvať cudzími ušami a cítiť cudzím srdcom.
-Alfred Adler-
Nič z toho by nedávalo zmysel, keby sme nemali ten biologický základ, ktorý nám umožňuje aktivovať mocnú škálu vnemov, pocitov a emócií ako strach, súcit, radosť, starosti, odpor, šťastie... Bez toho všetkého by divadlo života stratilo zmysel. Boli by sme ako prázdne telá, populácia hominidov, ktorí by ani neboli schopní vyvinúť formu jazyka.
Preto nie je prekvapujúce, že záujem o zrkadlové neuróny a empatiu sa neobmedzuje len na svet neurovedy a psychológie, ale zasahuje aj do antropológie pedagogiky a umenia. Za posledných niekoľko desaťročí vedci z rôznych odborov skúmali túto vnútornú architektúru človeka tieto prekvapivé mechanizmy, ktoré ešte neboli úplne odhalené.
Zrkadlové neuróny a empatia: jeden z najväčších objavov v neurovede
Mnohí neurológovia a psychológovia tvrdia, že objav zrkadlové neuróny pre psychológiu to malo podobný význam ako objav DNA pre biológiu. Vedieť niečo viac o zrkadlových neurónoch a empatii nám určite pomáha lepšie spoznať samých seba ; nesmieme však upadnúť do omylu a považovať ich za jediné procesy, ktoré z nás robia ľudí.
Človek, ako ho poznáme dnes, je výsledkom nekonečného množstva procesov spojených dohromady. Empatia uľahčila náš sociálny a kultúrny vývoj, no nebola jediným určujúcim faktorom. Týmto objasnením chceme hneď na začiatku objasniť, že existuje veľa falošných mýtov, ktoré by sa mali vyvrátiť. Napríklad Nie je pravda, že ako občas počúvame, ženy majú viac zrkadlových neurónov ako muži . Je však pravda, že takmer 20 % našich neuróny sú tohto typu.
Jediný spôsob, ako pochopiť ľudí, je cítiť ich v sebe.
-John Steinbeck-
Na druhej strane neexistujú žiadne presvedčivé štúdie, ktoré by preukázali, že ľudia s a porucha autistického spektra majú dysfunkciu zrkadlového neurónu alebo ktoré sa vyznačujú úplným a absolútnym nedostatkom empatie . nie je to pravda. V skutočnosti je ich problém skôr kognitívneho charakteru v oblasti mozgu, ktorá spracováva informácie, vykonáva symbolickú analýzu a reaguje koherentným a adekvátnym správaním vo vzťahu k pozorovanému podnetu.
Ak sa chcete dozvedieť viac o týchto procesoch, poskytujeme vám niekoľko ďalších údajov o tom, čo nám dnes veda môže povedať o zrkadlových neurónoch a empatii.
Naše pohyby a vzťah medzi zrkadlovými neurónmi a empatiou
To, o čom chceme ďalej hovoriť, je málo známy, ale veľmi dôležitý fakt. Empatia by neexistovala, keby neexistoval pohyb, činy, gestá a polohy... V skutočnosti, na rozdiel od toho, čo si môžeme myslieť, zrkadlové neuróny nie sú špecifickým typom neurónov. V skutočnosti sú to jednoduché bunky pyramídového systému súvisiace s pohybom. Ich zvláštnosťou však je, že aktivujú sa nielen naším pohybom, ale aj keď pozorujeme pohyb ostatných .
To posledné objavil doktor Giacomo Rizzolatti, taliansky neurofyziológ a profesor na Univerzite v Parme. Počas štúdie o motorických pohyboch opíc uskutočnenej v deväťdesiatych rokoch doktora Rizzolattiho zasiahol objav existencie série neurónových štruktúr, ktoré reagovali na to, čo robil iný člen rovnakého alebo iného druhu.
Táto sieť pyramídových neurónov alebo zrkadlových neurónov sa nachádza v dolnom frontálnom gyrus a v dolnom parietálnom kortexe a je prítomná u niekoľkých druhov nielen u mužov. Dokonca aj opice a iné domáce zvieratá ako napr psov alebo mačky môžu cítiť empatiu voči iným zvieratám alebo ľuďom.
Vzťah medzi zrkadlovými neurónmi a evolúciou človeka
To sme už povedali zrkadlové neuróny a empatia nepredstavujú magický spínač, ktorý cez noc rozžiaril naše svedomie a umožnil nám vyvinúť sa ako druh. V skutočnosti bola ľudská evolúcia daná sériou početných a úžasných procesov, ako je koordinácia ruka-oko, ktorá rozvinula naše symbolické vedomie, kvalitatívny skok v štruktúre krku a lebky, ktorý umožnil artikulovaný jazyk a tak ďalej.
Medzi všetkými týmito mimoriadnymi procesmi je aj proces zrkadlových neurónov. Tie sú zodpovedné za našu schopnosť porozumieť a interpretovať určité gestá a potom ich spájať so súborom významov a slov. Týmto spôsobom bola možná skupinová sociálna súdržnosť.
Empatia: kognitívny proces nevyhnutný pre naše vzťahy
Zrkadlové neuróny nám umožňujú vyskúšať empatia voči ľuďom okolo nás. Sú mostom, ktorý nás spája, spája a zároveň nám umožňuje experimentovať s tromi základnými mechanizmami:
- Byť schopný vedieť a pochopiť, čo cíti alebo prežíva osoba predo mnou (kognitívna zložka).
- Byť schopný cítiť to, čo človek cíti (emocionálna zložka).
- Byť schopný reagovať súcitným spôsobom, čo vedie k takému sociálnemu správaniu, ktoré nám umožňuje napredovať ako skupina (typ reakcie, ktorý nepochybne zahŕňa oveľa väčšiu úroveň sofistikovanosti a jemnosti).
V tomto bode sa zdá zaujímavé venovať krátku úvahu fascinujúcej myšlienke, ktorú navrhol psychológ z Yale University Paul Bloom. Mnohé z jeho článkov vyvolali diskusiu a polemiku, pretože tento učenec tvrdí, že empatia je v dnešnej dobe zbytočná. Za týmto kontroverzným vyhlásením sa skrýva celkom evidentná realita.
Dosiahli sme bod vo vývoji ľudstva, kde sme všetci schopní zažiť, vidieť a vnímať to, čo prežíva osoba pred nami alebo ktorú vidíme v televízii. Avšak na toto všetko sme si už tak zvykli, že sme sa stali ľahostajnými.
Znormalizovali sme utrpenie iných, sme tak ponorení do nášho mikrosveta, že nie sme schopní prekročiť našu osobnú mydlovú bublinu. Jediný spôsob, ako prekonať túto prekážku, je uviesť do praxe a altruizmus efektívne a aktívne. Zrkadlové neuróny a empatia tvoria štandardný balík programovania ľudského mozgu. Rovnako ako Windows v počítači, keď si ho kúpime v obchode. Musíme sa však trénovať, aby sme ho efektívne využívali využívaním jeho plného potenciálu.
Musíme sa naučiť pozerať sa na druhých, opúšťať predsudky. Nemá zmysel obmedzovať sa na to, čo cítia ostatní: je potrebné zachytiť ich realitu, ale zachovať si tú svoju, aby sme ich mohli efektívne sprevádzať v procese pomoci, podpory a altruizmu.
V konečnom dôsledku
Je dobré si vždy pamätať, čo je skutočným účelom zrkadlových neurónov a empatie: podporovať našu spoločenskosť, naše prežitie a naše spojenie s ľuďmi okolo nás.
