Strach je užitočná emócia. Sprevádza nás od narodenia a zaručuje nám prežitie v reálnom svete. Zároveň však nežijeme v lese vedľa ozrutných dravcov. Väčšina prvkov, ktoré v nás vyvolávajú strach, nepredstavuje skutočnú hrozbu alebo aspoň toľko, aby sme utiekli. Dnes hovoríme o veľmi známom strachu: o strachu urobiť skok.
Hovoríme o fyziologickej reakcii na nebezpečenstvo a skutočné ohrozenie, ale môže sa stať neprispôsobivou reakciou, ak nastane v situácii, ktorá prestala byť nebezpečná, hoci tomu tak bolo v našej minulosti.
Strach sa preto stáva neadekvátnym a škodlivým, keď nás namiesto toho, aby nás zachránil, zablokuje v situácii bez potenciálneho rizika. Zamyslime sa napr strach hovoriť na verejnosti . Je náš život v ohrození? Hrozí nám smrť? To určite nie. Naše telo však reaguje, ako keby bolo.
Ak nám strach zo skoku bráni v raste
Aj takzvaný maladaptívny strach je normálny. Ľudské bytosti zažívajú veľa strachov, ako je chudoba, strata partnera alebo spoločenské postavenie. No ani tieto situácie často neskrývajú skutočnú hrozbu alebo stále nie je proporcia medzi podstupovaným rizikom a intenzitou vyvolanej emócie.
Strach zo skoku je jedným z tých strachov, ktoré existujú iba v našich mysliach a nikdy sa nepremietnu do reality. Je to také znepokojujúce, že nás to núti viesť život, aký by sme chceli to nás uviazne a časom nás to vypína.
Strach zo zmeny je často silne ovplyvnený očakávaniami nášho okolia. Možno by nás rodičia chceli vidieť usadiť sa v peknom dome, ale naším tajným snom je kúpiť si karavan a cestovať po svete. Tento pocit očakávania nás neustále drží na pochybách, túžime urobiť krok, no so zaseknutými nohami.
Pretože za vás to nikto nemôže vedieť. Nikto nemôže rásť za vás. Nikto ťa nemôže hľadať. A nikto za vás nemôže urobiť to, čo musíte urobiť vy sami. Existencia nepripúšťa zástupcov.
– Jorge Bucay –
Žiješ svoj život alebo ten, ktorý za teba rozhodli iní?
V kresle psychológa sa často vraciame k najdôležitejším krokom v živote. Štúdium, stretnutie s partnerom, stabilná práca, deti... A čo ak nás ašpirácie zavedú iným smerom?
To sa deje takmer nepostrehnuteľne. Zvyčajne nám nikto jasne nepovie, aby sme to urobili. Sme tí, ktorí sa orientujú na niektoré voľby a nie na základe iných ako nás vidia ostatní .
Môže sa napríklad stať, že chcete určitý študijný odbor alebo prácu, ktorá sa líši od vašej ale iní nás obdivujú za to, čo robíme... Sú to obrazy, ktoré v nás rezonujú a ktoré riadia naše rozhodnutia.
Riskovať alebo stagnovať
Tvárou v tvár strachu z toho, že urobíme skok, máme dve možnosti: riskovať alebo stagnovať . Ak sa odsťahujeme z domu svojich rodičov, možno ich už nebudeme môcť vidieť toľko, koľko by sme chceli. Ak zmeníme prácu, možno nájdeme stimulujúce prostredie.
V každom prípade to znamená učiť sa a vyjsť z komfortnej zóny. Ak to vzdáme, budeme žiť opakovaním a ak…. Pochybnosť, ktorá nás blokuje a bráni nám v raste a experimentovaní, je bolestivá ak. V konečnom dôsledku z naživo . Ako povedal Voltaire: Kto žije rozvážne, žije smutne.
Pocit z byť zablokovaný je to iluzórne, pretože v skutočnosti existuje menej prekážok, ako vidíme. To neznamená, že neexistujú skutočné obmedzenia alebo problémy, ale vždy je možné napredovať.
Ak to neskúsime úzkosť bude čoraz prítomnejšia, čím sa zvýši náš pocit, že nemáme smer, ktorým by sme mohli ukázať. Ale to tiež nie je pravda.
