Jerome Bruner bol jedným z architektov revolúcie, ktorá ovplyvnila kognitívnu psychológiu a jej klasické výpočtové paradigmy. Podľa jeho názoru psychológia upadla do príliš výpočtovej a mechanistickej paradigmy. Naopak, Bruner argumentoval v prospech disciplíny založenej na kultúrna psychológia tvrdiac, že žiadna duševná činnosť nebola nezávislá od sociálneho kontextu. Preto pre neho nebolo možné pochopiť, čo sa deje v našich mysliach, bez toho, aby sme brali do úvahy kultúrny kontext.
Tento autor je známy svojim veľkým prínosom pedagogická psychológia počnúc kognitívnou psychológiou a teóriami učenia. Jerome Bruner analyzoval dôležité dôsledky kultúrnej psychológie na vzdelávanie
Aby uspeli Jerome Bruner navrhol 9 postulátov, ktoré musela pedagogická psychológia prijať, aby zlepšila vzdelávací systém. Poďme si ich spoločne analyzovať.
Postuláty Jeroma Brunera o vzdelávaní
Perspektivistický postulát
Jednou z hlavných myšlienok, na ktorých je založená Brunerova myšlienka, je tá vedomosti je vždy relatívne k perspektíve, na ktorej je postavená. Významy nie sú absolútne a objektívne, ale do veľkej miery závisia od prijatého hľadiska. Pochopenie významu zahŕňa jeho hodnotenie vo svetle jeho ďalších možností, ktoré budú správne alebo nesprávne v závislosti od perspektívy kontextu.
Interpretácie významu nám ukazujú kanonické formy konštrukcie reality v kultúre cez kognitívny filter každého jednotlivca; každý z nás tak skončí pri generovaní podobných a zároveň jedinečných konštrukcií.
Postulát limitov
Druhý postulát sa týka limitov súvisiacich s tvorbou zmyslu. Spresnil Jerome Bruner dve veľké hranice, ktoré pôsobia na konštrukciu reality. Prvá sa týka povahy ľudskej bytosti: náš evolučný proces nás špecializoval na to, aby sme vedeli myslieť, cítiť a vnímať určitým spôsobom.
Druhý limit naznačuje obmedzeniam uloženým symbolickým systémom, prostredníctvom ktorého vykonávame mentálne operácie. Tento limit je založený na Sapir-Whorfova hypotéza ktorý hovorí, že myšlienka nadobúda tvar v závislosti od jazyka, v ktorom je formulovaná alebo vyjadrená.
Postulát konštruktivizmu
Keď hovoríme o konštrukcii vedomostí a vytváraní významu, je potrebné vychádzať z konštruktivistickej paradigmy. To potvrdzuje, že realita, v ktorej žijeme, je vykonštruovaná . Slovami o Nelson Goodman realita sa tvorí, nenachádza sa.
Vzdelávanie musí byť zamerané na pomoc deťom získať kultúrne zdroje potrebné na vytváranie zmyslu kritickým a adaptívnym spôsobom. V tomto zmysle sa môžeme odvolávať na metaforu, ktorá naznačuje, že cieľom vzdelávacieho systému by malo byť vytváranie dobrých architektov a budovateľov vedomostí, nie ich odovzdávanie.
Medzinárodný postulát
Vzájomná výmena vedomostí, ako každá iná výmena medzi mužmi, predpokladá existenciu interagujúceho spoločenstva . Deti napríklad využívajú sieť interakcie s ostatnými, aby objavili, čo je kultúra a ako je svet koncipovaný. Máme tendenciu veriť, že vzájomne prepojené spoločenstvo vzniká vďaka daru jazyka, ale v skutočnosti je to vďaka silnej intersubjektivite medzi jednotlivcami. Intersubjektivita, ktorá je založená na ľudskej schopnosti porozumieť mysleniu iných ( teória mysle ).
Postulát outsourcingu
Tento postulát vychádza z myšlienky, že poslaním každej kolektívnej kultúrnej činnosti je vytvárať hmotné diela alebo produkty. Výhodou externalizácie kultúry je, že pomáha vytvárať sociálnu identitu, ktorá podporuje kolektívne fungovanie a solidaritu.
Tieto externé práce vytvárajú súbor zdieľaných a vyjednávateľných foriem myslenia, ktoré zjednodušujú kooperatívne fungovanie smerom k rovnakému cieľu. . Vzdelávací systém je vo veľkej miere založený na využívaní týchto externalizácií knihy ) odovzdať spôsob konania v súlade s kultúrou, v ktorej sa vzdelávanie poskytuje.
Postulát inštrumentalizmu
Vzdelávanie vo všetkých jeho formách a v akejkoľvek kultúre má vždy dôsledky na budúci život tých, ktorí ho prijímajú. Vieme tiež, že tieto dôsledky sú pre človeka inštrumentálne a na menej osobnej úrovni sa stávajú nástrojom kultúry a jej rôznych inštitúcií.
Tento postulát chce zdôrazniť skutočnosť, že vzdelanie nie je nikdy neutrálne, pretože má vždy sociálne a ekonomické dôsledky ktoré budú mať inštrumentálne využitie pre jednu stranu cukríky alebo pre toho druhého. Vo svojom najširšom poňatí teda vzdelávanie nadobúda politický význam.
Inštitucionálny postulát
Siedmy postulát Jeroma Brunera to platí ak je vzdelávanie inštitucionalizované vo vyspelom svete, správa sa ako inštitúcie – a niekedy sa aj musia správať. To, čo ju odlišuje od iných inštitúcií, je úloha, ktorú zohráva: pripravuje deti na to, aby prevzali aktívnejšiu úlohu v ostatných inštitúciách spojených s kultúrou.
Inštitucionalizácia vzdelávania má na školstvo niekoľko dôsledkov. Povaha toho istého teda určuje, aké funkcie má každý z aktérov a aké postavenie a rešpekt sa im pripisuje.
Postulát identity a sebaúcty
Azda najuniverzálnejším prvkom ľudskej skúsenosti je fenomén ega sebapoňatie . Poznáme svoje Ja prostredníctvom našej vnútornej skúsenosti a rozpoznávame existenciu iných Ja v mysliach iných . Niektoré hnutia zrodené zo sociálnej psychológie dokonca tvrdia, že sebapoňatie má zmysel až od existencie identity v iných ľuďoch.
Vzdelávanie zohráva ústrednú úlohu pri formovaní sebapoňatia a sebaúcty. Z tohto dôvodu je nevyhnutné viesť vzdelávanie opatrne
Naratívny postulát
Posledný postulát Jeroma Brunera sa týka spôsobu myslenia a cítenia, na ktoré sa jednotlivci spoliehajú pri vytváraní vlastného osobného sveta, v ktorom žijú. Podstatnou súčasťou tohto procesu je podľa autora naratívna schopnosť pri vytváraní príbehov. Tu sa objavuje jeden z Brunerových veľkých konceptov: vplyv rozprávania v kultúrnej psychológii.
Vždy sa považovalo za samozrejmosť, že rozprávačské schopnosti sú prirodzeným darom, ktorý sa netreba učiť. Pri podrobnejšom pohľade sa táto myšlienka bude zdať nesprávna. Vzdelanie môže výrazne zmeniť schopnosť a kvalitu rozprávania ľudí. Preto je dôležité sledovať vplyv vzdelávacieho systému na rozprávanie.
