Keď chcete nájsť partnera, musíte byť pripravení hľadať. Aj keď sa to zdá samozrejmé, veľa ľudí robí presný opak. Strach z nezrelosti neochota zaviazať sa a mnohé ďalšie dôvody pôsobia ako bojkotujúce faktory v procese výberu partnera.
Je dôležité rozlíšiť túžbu vytvoriť pár od nevyhnutnej potreby mať partnera. To druhé pramení z ťažkostí byť sám so sebou a zo zúfalého hľadania niekoho, kto by túto prázdnotu zaplnil.
Hľadanie partnera a osobná osamelosť
Zdá sa, že osobná osamelosť je dôvodom, ktorý vedie ľudí k tomu, aby si našli partnera. Ale to nie je dobrý začiatok, keď si uvedomíte osamelosť negatívny stav.
Byť sám je vo všeobecnosti spojené s devalváciou vlastného stavu. Cítite sa nechcení, odstrčení, odmietnutí, marginalizovaní, odmietnutí, opustení. Tento stav je spojený so smútkom, úzkosťou a depresiou.
Tento spôsob myslenia je pozorovateľný v celej histórii od biblického predpisu, ktorý hovorí, že nie je dobré pre človeka byť sám, až po verš ikonickej piesne zo 60. rokov, ktorý znie Som veľmi osamelý a smutný v tomto opustenom svete.... Osamelosť je odsudzovaná nielen tým, ktorí ju zažívajú, ale aj na sociálnej úrovni.
Ak má osamelosť toľko negatívnych stránok, kto môže chcieť byť sám? Neexistuje však absolútna podmienka osamelosti; môžeš sa cítiť sám, aj keď si s niekým.
Osamelosť v páre
Jednou z najťažších osamelostí, ktorým treba čeliť, je osamelosť, ktorú pociťujú manželia. Tento typ osamelosti vytvára množstvo emocionálnych nedostatkov. K tomu musíme pripočítať kontext, v ktorom žijeme.
Ako roky plynú, sociálny kontext, v ktorom človek žije, človeku pripomína, že zostal slobodný, že nemá partnera, že sa neoženil, že si nezaložil rodinu, že nemá deti atď. Celý rad non-s, kvôli ktorým sa ľudia cítia nedostatoční. To platí najmä vtedy, keď je väčšina vašich priateľov vydatá, čakajú deti alebo už majú rodinu. Tieto situácie sú ako zrkadlo, ktoré ukazuje, čo chcete a čo nemáte.
Práve tento kontext zvyšuje tragický obraz osamelosti a má silný vplyv sebaúctu ľudí. Konfrontujeme svoje vlastné chyby s tým, čo nemáme. Je to ako keby ste mali nesplatený dlh. Tento stav je prežívaný ako neznesiteľný a nakoniec sa človek snaží čo najskôr uniknúť zo samoty.
Čo sa stane, je, že v tomto zúfalom úteku z osamelosti máme často tendenciu vybrať si človeka, ktorý dokáže vyplniť tento nedostatok, ten pocit sám. To nás vedie k vytváraniu duchov ideálnych projekcií, v ktorých ten druhý v skutočnosti nie je iná osoba, ale akési veľké plátno, na ktoré sa premietajú naše potreby.
Takáto potreba ukazuje naše nedostatky. Nemať partnera však nevyhnutne neznamená mať nedostatky. Všeobecne platí, že ľudia, ktorí majú nedostatky, nadväzujú citové vzťahy založené na závislosti, pretože nedokážu žiť sami so sebou a hľadať referencie v páre. Snažíme sa tiež vyplniť osobnú prázdnotu hľadaním uznania od ostatných.
Je dôležité mať na pamäti, že táto potreba bude generovať úzkosť ktorý produkuje určité správanie. Toto šplhanie po zrkadlách – spôsobené v mnohých prípadoch strachom zo samoty, nedostatkom uznania a nízkym sebavedomím – vedie k výberu partnera, s ktorým je ťažké mať hlboký vzťah.
Hľadanie partnera z núdze: aké sú dôsledky?
Keď ste nútení nájsť si partnera z núdze, urobíte voľbu, ktorú by sme mohli definovať ako zúfalú. Je to preto, že subjekt stavia toho druhého na piedestál pri hľadaní uznania od toho druhého. Je to jeden z dôsledkov zlej lásky a predstavuje základ odcudzenia medzi členmi páru.
Tieto zúfalé voľby sú porovnateľné so sebanapĺňajúcimi sa proroctvami. Toľko sa snažíme nebyť sami, až skončíme opäť sami. Tieto páry sú predurčené na to, aby nevydržali dlho, čím sa subjekt vracia do počiatočnej situácie samoty.
Ďalšia verzia osamelosti
Existuje však aj iná verzia osamelosti, ktorá nemá negatívny význam a ktorá zlepšuje naše sebavedomie. Je to to, čo nám umožňuje cítiť sa dobre a užívať si čas, ktorý trávime sami.
Človek s dobrým sebavedomím je na sebe závislý a to, že nemá partnera, mu stále umožňuje deliť sa o svoj drahocenný čas. Typicky sú to ľudia, ktorí nie sú stresovaní úzkosťou alebo zúfalstvom a ktorí si užívajú svoj čas a vážia si samých seba.
Mať toto vedomie a vážiť si svoj čas znamená starostlivo si vybrať, kedy prijmete pozvanie, alebo sa vedome rozhodnúť, kedy s niekým strávite čas. Keď sa cítite dobre, vážite si a ceníte si svoj čas. Človek sa preto stáva selektívnym, pretože nechce zbytočne strácať čas. Toto nie je o obrane, je to len forma opatrnosti.
Nakoniec prvým partnerom, ktorého máme, je samota, ktorá nie je ničím iným ako podmienka, bez ktorej nie mať vzťah s inou osobou.
Ak si chcete vybrať dobrého partnera, musíte si najprv vytvoriť zdravý vzťah so svojou osamelosťou. To znamená mať zdravý vzťah so sebou samým.
Vyberte si partnera, pretože to chcete
Vyberte si osobu, ktorá vychádza zo zrelej dospelej túžby a bez toho, aby ste sa ňou riadili neuróza dáva nám možnosť nájsť partnera pozorovaním pozitívnych aj negatívnych aspektov. Radi by sme zdôraznili, že tieto aspekty nie sú samé osebe pozitívne alebo negatívne, ale vzťahujú sa na jednotlivca. Reagujú teda na osobné a subjektívne potreby.
Hľadanie partnera, pretože ho chcete, znamená akceptovať svoju osamelosť. Ak sa cítim dobre sám so sebou, budem sa musieť starostlivo rozhodnúť, keď sa budem chcieť o svoj drahocenný čas podeliť s inou osobou.
Prijatie svojej osamelosti a dobrý pocit osamote sú východiskovým bodom pre výber dobrého partnera. To tiež znamená byť opatrní, keď sa pristihneme pri výbere partnera v určitom okamihu nášho života.
Mimoriadna opatrnosť nás však môže viesť k prílišnej selektívnosti v našom výskume. V skutočnosti nie je nezvyčajné prejsť z obrannej pozície do fóbie smerom k vzťahu. V týchto prípadoch riskujete, že budete sami (samota, buďte opatrní, fóbia z obranného postavenia = osamelosť).
Môže sa to zdať ako kategorický imperatív, ale ak si partnera vyberiete z núdze, riskujete, že sa ocitnete v jednom. toxický vzťah a v hre zlej lásky. Nie je to to isté, ako chcieť partnera alebo ho zúfalo potrebovať. Je výrazný rozdiel medzi človekom, ktorý niekoho chce, a človekom, ktorý niekoho potrebuje.
Aby som to vysvetlil metaforou, nevyhnutnosť je ako tri dni bez jedla a sedieť v reštaurácii. Zúfalstvo nás vedie k tomu, aby sme zjedli prvé, čo máme pred sebou, napríklad chlieb, ktorý nám práve priniesol čašník. Nečakáme na menu a keď nám ho prinesú, vyberieme si jedlo, ktoré sa dá pripraviť najrýchlejšie. Naopak, ak sme sa občerstvili, keď sme v reštaurácii najprv si objednáme predjedlo a potom si pokojne vyberieme chod, ktorý nám chutí najviac.
Dobrý pocit zo seba samých a zo svojej osamelosti, hoci to nie sú indikátory pre správnu voľbu, nám umožňuje slobodne a bez unáhlenia sa rozhodnúť. To znamená, že si vyberáte od relačnej symetrie od rovnakej podmienky. Ak sme však zúfalí, necháme sa ľahko zmanipulovať.
Idealizácia a realistická vízia
Výber partnera znamená výber iba jedného predmetu (osoby, ktorú si vyberiem), ale s dvoma osobnými dôsledkami. V prvom sa vyvolená osoba idealizuje a dodržiavajú sa len cnosti, ktoré berieme do úvahy alebo im pripisujeme. V druhom si vyberiete človeka takého, aký v skutočnosti je, s jeho silnými a slabými stránkami.
Je však dobré upozorniť, že v procese formovania vzťahu ako pár idealizácia zodpovedá prvému obdobiu, kým realistická vízia preberá v neskoršej fáze. Nie vždy sa to však deje, pretože by to znamenalo vidieť pár ako celok; vo svojich pozitívnych aj negatívnych aspektoch.
Na prechod od idealizácie k realistickej vízii je potrebné akceptovať a pochopiť aspekty partnera, ktoré nie sú považované za pozitívne (chyby cností = skutočný človek).
Tí, ktorí sa rozhodujú z núdze, berú do úvahy iba aspekty toho druhého, ktoré uspokojuje ich vlastné potreby. Vidíte len to, čo chcete vidieť a zvyšok eliminujete. Týmto spôsobom sa popiera existencia aspektov, ktoré sa nepáčia, a partnerovi sa pripisujú vlastnosti, ktoré nemá a na ktorých je modelovaný ideál páru, ktorý chce človek formovať.
Tí, ktorí chcú tvoriť pár a dostatočne sa poznajú, sú pri výbere objektívnejší. Ak vieme, kto sme a čo chceme, lepšie pochopíme, kto partner v skutočnosti je a čo pre nás predstavuje. Takto z neho bude skutočný a nie zidealizovaný človek.
Človek, ktorý si vyberá z túžby, vidí druhého v jeho celistvosti, kým človek, ktorý sa rozhoduje z nutnosti, berie do úvahy len idealizované aspekty.
Je zrejmé, že tí, ktorí uprednostňujú rovnováhu medzi pozitívnymi a negatívnymi aspektmi, budú pri zaľúbení viac zvažovať to prvé čo umožní určitý stupeň úspechu v milostných vzťahoch. Nie je však nezvyčajné nájsť ľudí, ktorí napriek rozšíreniu negatívnych aspektov trvajú na tom, že chcú byť s človekom, čím sa vzťah posúva do extrémnych úrovní.
V týchto prípadoch žijeme čakaním na ideálne odpovede a cítime frustráciu, keď sa odpovede nášho partnera nezhodujú s tými, ktoré sme očakávali. Sú to ľudia, ktorí sa zamilujú do ducha postaveného na základe osobných potrieb. Vo všeobecnosti si svoje nepohodlie vynášajú na partnerovi.
Sú to subjekty, ktoré trpia, pretože v nich žijú utópia prispôsobiť toho druhého vlastným túžbam formovať ho podľa osobných potrieb bez toho, aby pochopil, kým je. Partner sa zase cíti nedostatočný zoči-voči požiadavkám toho druhého: byť niekým, kým nie je.
Milostný vzťah sa môže zmeniť na vzťah. Je to prechod od ideálnej lásky (alebo zamilovanosti) k pravej láske založenej na vytvorení citovo zrelého puta. Ľudia, ktorí sa milujú, ticho súhlasia s pocitom, ktorý majú o dôvodoch tejto lásky a o tom, aké sú povahové aspekty toho druhého, ktoré tento pocit nepodnecujú. Takto vzniká pár.
