Chcel by som ti povedať všetko, čo som ti nikdy nepovedal, za predpokladu, že na to budem mať vždy čas, čas povedať ti, aký som na teba hrdý.
Myslel som si, že ak ti budem príliš veľakrát hovoriť, aký si pre mňa dôležitý, slová stratia svoju hodnotu. Ale teraz si môžem myslieť len to, že aj keby si mala zabudnúť na všetko, dokonca aj na svoje meno, nikdy nezabudnem, čo si pre mňa urobila, mama.
Nemôžem prestať myslieť na to, koľko slov a chvíľ sme premrhali namiesto toho, aby sme si povedali, čo sme cítili. Čas je vrtošivý a teraz, keď vám Alzheimerova choroba berie spomienky, vďaka čomu zabudnete, kto ste Uvedomujem si, akú hodnotu pripisujeme tým, ktorých stratíme, a ako veľmi sa nedokážeme tešiť z ich prítomnosti, keď máme príležitosť.
Umierame v slovách, ktoré nevieme vysloviť, zomierame v smútku tých, ktorí odpúšťajú životu, kým naň čakajú
-Gustavo Martín Garzo-
Aj keď musím priznať, že starostlivosť o vás bola oveľa náročnejšia, ako sa očakávalo, neľutujem ani jednu vec moment som ako
Malý výbuch svetla
Spočiatku bolo ťažké prijať spôsob, akým vás choroba premieňala . Videl som ťa chradnúť, videl som, ako sa ti zamotala myseľ Alzheimerovej choroby je oveľa silnejší ako ty a musíme si zvyknúť na život v jeho tieni.
Je zvykom povedať, že je to chorý človek, ktorý odrážať prázdnotu, ktorá sa formovala vo vašej hlave, vypĺňajúc ju zabudnutie .
Je ťažké vidieť, ako sa to zo dňa na deň zhoršuje, keď sa so mnou prestávaš rozprávať, radiť mi a dokonca ma karhať. Dala by som čokoľvek za ďalšiu diskusiu za ďalšie objatie za ďalší pohľad na ďalší kúsok toho malého vesmíru, ktorý sme zdieľali a ktorý sa už nikdy nevráti.
Stále si pamätám, ako si v sebe našiel silu prekonať ťažkosti bez toho, aby si niekomu stúpil na prsty, ako si bojoval zo všetkých síl. naučil si ma, že rodina je najdôležitejšou hodnotou v živote, pretože nech sa stane čokoľvek, vždy to budeme ty a ja.
Takto si bol: silný, odvážny bojovník a brilantný. Bol si láska a život. A teraz si zábudlivosť, slabosť a prázdnota. A Čokoľvek sa pre mňa stane, vždy to budeš ty a každý lúč svetla, ktorý ťa čo i len na chvíľu vezme preč z tej temnoty
Aj keď na mňa zabudneš, navždy si ťa ponechám v mojom srdci
Nie som pripravený vidieť tvoje svetlo prestať svietiť a navždy sa rozlúčiť. Nie som pripravený vidieť ťa zabúdať na to, kto sme, čo sme boli, alebo na plány do budúcnosti, na ktoré nikdy nebudeme mať čas. Nie som pripravený pustiť tvoju ruku na ceste životom, pretože bez teba nezostane nikto pripravený zdvihnúť ma, keď spadnem.
Hovoria, že zbohom je ťažké, ale nikto nikdy nehovorí o tom, aké ťažké je rozlúčiť sa s blízkymi, ktorí ešte žijú, ale prestali byť sami sebou keď zabudnutie prevzalo ich podstatu. Aj keď budú ďalej žiť, už to nie sú tí istí ľudia.
Ale ak pre teba stále môžem niečo urobiť, aj keď už nie si tebou, je to držať ťa tam tisíc so silou, aby ste sa necítili sami, ktorí vás sprevádzajú v posledných dňoch. Takže to
