Väčšina tradičných čínskych rozprávok pochádza z niekoľkých storočí . Aj dnes sú však oceňované ako ideálny nástroj na prenos hodnôt a stimuláciu reflexie
Takmer všetky tieto čínske príbehy hovoria o vidieckom svete, opisujú život na vidieku a hodnoty, ako je práca, pokora a rešpekt. Väčšinu z nich tvoria múdri králi a obyčajní ľudia.
Aj keď ide o starodávne rozprávky prinášajú aj cenné lekcie . Práve z tohto dôvodu sme tieto príbehy z čínskej tradície vybrali ako príklady hlbokých morálnych náuk.
Z hľadiska rozumu príbeh pripomína rozprávku.
-Théodore Simon Jouffroy-
3 čínske krátke príbehy o živote
1. Prekvapivý objav
Prvý príbeh rozpráva o mužovi, ktorý tvrdo pracoval a žil na dedinskej dedine. Vlastnil úrodnú pôdu, no musel riešiť problém: nemal studňu . Voda bola veľmi ďaleko od jeho zeme a to mu bránilo v práci.
Každý večer musel prejsť cez tri kilometre, aby sa dostal k najbližšej studni. Vrátil sa neskoro v noci s nádobami plnými vody. To mu umožnilo uspokojiť svojich vlastných najzákladnejšie potreby a nakŕmiť zem, ale bolo to veľmi únavné. Susedia mu nepomohli.
Muž, unavený zo situácie, sa presvedčil, aby vykopal studňu. Pre jedného človeka to bola príliš ťažká práca, ale nemal inú možnosť. Dokončenie tejto úlohy mu trvalo viac ako mesiac, ale nakoniec sa mu to podarilo : konečne mal studňu, z ktorej tiekla čistá voda. Zvedavý sused sa ho spýtal na podnik a farmár odpovedal: Vykopal som studňu a na dne som našiel muža.
Správa sa rýchlo šírila všade. Vzbudilo to také emócie, že sám kráľ tých krajín poslal po farmára, aby vysvetlil skutočnosti. 'Môj pane,' povedal predtým, ako som mal studňu, moje ruky boli vždy zaneprázdnené aportovaním a nosením vody. Teraz sú moje ruky voľné na obrábanie krajiny: zotavil som sa muž, ktorým som .
2. Čínske rozprávky: výhonky, ktoré nerastú
Druhý príbeh rozpráva o malej dedinke na odľahlom mieste na svete. Žil dosť lakomý muž, ktorý žil so svojou rodinou v relatívnej harmónii. Jeho úroda bola prosperujúca, ale nikdy nebol spokojný s výsledkom .
Jedného dňa zasial pôdu s osobitným nasadením, pretože chcel zožať konkrétnu odrodu pšenice privezenej zo vzdialených krajín . Ubezpečili ho, že má vynikajúcu kvalitu so sviežimi ušami a lahodnou chuťou.
Práve z tohto dôvodu človek zasial všetky svoje pozemky semenami a začal robiť veľké plány do budúcnosti. Dosiahol by obrovské zisky a možno by si mohol kúpiť viac pôdy a žiť v luxuse.
Týždne však ubiehali a výhonky sa snažili objaviť. Boli takí, ktorí napriek liečbe rástli veľmi pomaly. Muž začal byť zúfalý a nemohol to všetko zniesť tak sa rozhodol niečo urobiť. Tu orezal malé rastliny, ktoré sa objavovali, aby im pomohol rásť.
Na druhý deň však boli výhonky mŕtve. Človek zabudol, že to boli konkrétne semená, ktoré rástli dlhšie. Nechápal, že všetko má svoj čas a to zasahovanie do mechanizmov prírody vedie k neúspechu .
3. Princ a holubice
Bol raz jeden vznešený a múdry princ, na ktorého pozemkoch vládla veľká harmónia . Všetci milovali vládcov, ktorí vždy ukladali spravodlivé zákony, ktoré prispievali k blahu ľudí.
V tomto kráľovstve sa odohral veľmi zvláštny rituál: s príchodom nového roka zvykli farmári princovi darovať holubice .
Práve v tých dňoch išiel okolo cudzinec cítil zvedavosť pre ten zvláštny rituál. Bol svedkom rituálu ľudí, ktorí princovi odvšadiaľ prinášali holubice ako dary. Chvíľu tam zostal zvedavý, čo s tými nezvyčajnými darmi urobí panovník.
Tu princ zhromaždil všetky holubice do klietky a potom ich vypustil . Prítomní zatlieskali a prejavili súhlas.
Pri tej príležitosti jeden starší muž urobil priestor medzi zástupom a úctivo požiadal o povolenie hovoriť. Princ ho rýchlo vypočul a starec sa ho spýtal, koľko holubíc sa mu podarilo nazbierať. Princ odpovedal asi 200.
Starý muž odpovedal: Títo muži majú niesť týchto 200 holubíc išiel na lov a zabili asi 600 . Čo si myslíš, že máš teraz zásluhu na oslobodení tých, ktorí sú ešte nažive? Princ si uvedomil svoju chybu a zakázal rituál. Cudzinec si z tých krajín odniesol veľkú životnú lekciu.
Závery
Tieto čínske príbehy nás pozývajú na zamyslenie a v niektorých prípadoch aj na spochybnenie nášho pohľadu o svete, o spoločnosti a o nás samých. Nezabúdajúc však na to, že každý prijme prenášanú správu po svojom.
