Úprimnosť nám šetrí čas a čistí vzťahy. Správne využitie čestnosti a bezúhonnosti voči sebe samému tým, že si ujasníme, čo dovoľujeme a čo nechceme, aby sa stalo, čo je správne a čo nie, uľahčuje spolužitie a vyhýba sa trápnym a vôbec nie pozitívnym situáciám. Využiť úprimnosť však nie je také jednoduché.
Konfucius povedal, že úprimný človek, ktorý vždy hovorí pravdu, už má vybudovanú cestu do neba. Ale priznajme si to: mnohí z nás boli vychovaní tak, aby boli za každých okolností korektní, aby sme si zachovali tento pozorný rešpekt voči ostatným. Často klameme naše záchranné laná zo strachu, že budeme odmietnutí alebo upozornení.
Povedzme áno na tej párty s kolegami z práce, aby sme nezostali pozadu. Udržiavame priateľstvá, ktoré už roky emocionálne vyprchali zo strachu, že tomu druhému ublížime. Podporujeme partnera v určitých rozhodnutiach aj keď vieme, že nie sú správne a robíme to preto, aby sme neutlmili nadšenie niekoho, koho milujeme.
Vyskytujú sa mnohé situácie, v ktorých sa rozhodneme povedať polovičnú lož alebo polovičnú pravdu, ktoré – hoci sú poháňané dobrými úmyslami – môžu pritiahnuť situácie, ktoré sú z dlhodobého hľadiska všetko, len nie výhodné. Buďte úprimní (ale bez praktizovať úprimnú vraždu ) by malo byť tou opakujúcou sa výbavou v našom vlastnom Ja, s ktorou môžeme budovať zdravšiu realitu pre každého.
Úprimnosť môže byť pokorná, ale nemôže byť servilná.
- Lord Byron-
Buďme k sebe úprimní
Nič nemôže zhrnúť toľko harmónie, ako to uviesť do praxe transparentná forma komunikácie v ktorom odhodíte brnenie, klamstvo, strach a povýšeneckosť. Sú takí, ktorí sú hrdí na to, že sú vždy korektní a úctiví, keď sú v skutočnosti expertmi na umenie pokrytectva: to znamená, že predstierajú pocity, správanie alebo nápady, ktoré sú v rozpore s tým, čo si skutočne myslia alebo cítia.
Je veľa takých, ktorí idú po svete bez čiary, ktorú by mohli nasledovať. Tí, ktorí si myslia jednu vec a hovoria inú, sú tí, ktorí cítia konkrétnu realitu a nakoniec sa správajú opačne. Zabúdanie na určité myšlienky, túžby, činy a komunikáciu spôsobuje hlboké nepohodlie a môžu uprednostňovať situácie, ktoré spôsobujú z dlhodobého hľadiska hlboké nešťastie .
Výskumné štúdie, ako napríklad ten, ktorý uskutočnila Univerzita v južnom Dánsku pod vedením Dr. Stephena Rosenbauma, jasne hovoria: čestnosť by mala byť v našej spoločnosti pravidlom. Využitie úprimnosti šetrí náklady všetkých typov: emocionálne, vzťahové, pracovné atď. Je to princíp blaha pre nás i ostatných. Ale ako praktizujete úprimnosť? Ako ho začať správne využívať? Tu je niekoľko trikov.
Začnite byť k sebe úprimní
Existujú vnútorné hlasy, ktoré posilňujú náš strach (povedzte to svojmu šéfovi, priateľovi, otcovi, inak sa na vás budú hnevať). Existujú obranné prostriedky, ktoré stavajú skutočné barikády, ktoré nám bránia povedať a urobiť to, čo skutočne chceme. Všetky tieto vnútorné psychologické vesmíry nám nielen bránia byť autentickými, ale sťažujú aj náš rast.
Toto musíme mať jasne na mysli: každý, kto chce byť úprimný k ostatným, musí byť najprv úprimný sám k sebe. A to si vyžaduje tréning vnútorný dialóg úprimným a odvážnym spôsobom, keď sa sami seba pýtame, čo chceme a čo potrebujeme.
Klamstvá alebo nedostatok čestnosti z vás robia väzňov nešťastia
Úprimnosť nám šetrí drahocenný čas. Bráni nám napríklad venovať čas a úsilie ľuďom, činnostiam alebo rozmerom, ktoré nás vzďaľujú od našich túžob alebo hodnôt. Keby sme boli schopní praktizovať skutočnú čestnosť zarobili by sme v prepočte dôverovať jeden druhému pretože nič nerobí lepšie, ako keď sa môžeme spoľahnúť na tú radu alebo komentár od niekoho, kto sa ani zďaleka nesnaží byť blahosklonný alebo urobiť dobrý dojem, ale riskuje tým, že nám hovorí z hĺbky srdca.
Je tu však ešte jeden aspekt, ktorý treba mať na pamäti. Nedostatok úprimnosti nás vedie k úplným klamstvám, ktoré si rýchlo vyžadujú väčšie aby hrad z piesku stál vzpriamene. Psychologické úsilie vyhnúť sa kolapsu toľkých klamstiev je obrovské a v krátkom čase si uvedomíme, že táto prax nie je ani logická, ani zdravá.
Byť úprimný je akt odvahy s veľkými výhodami: zaveďte to do praxe a váš svet sa zmení!
Po Bronson a Ashley Merryman, dvaja psychológovia, ktorí sú odborníkmi na výchovu detí, to uvádzajú vo svojej knihe deti klamú svojim rodičom častejšie, ako by ste si mysleli z veľmi základného dôvodu: rozhodnú sa uchýliť sa ku lži, aby urobili svojich rodičov šťastnými a nesklamali očakávania, ktoré od nich majú. Myslia si, že by ich mohli sklamať, keby im povedali, ako sa naozaj cítia.
V istom zmysle takto začína tá častá potreba nebyť vždy úplne úprimná. Bojíme sa, že by sme mohli sklamať, bojíme sa, že nebudeme to, čo si myslia ostatní, bojíme sa odstupu alebo straty určitých vzťahov. Je však dobré mať na pamäti, že takýmto konaním sa vlastne prezrádzame.
Úprimnosť môže mať na druhú osobu určitý vplyv alebo môže spôsobiť prekvapenie. Z dlhodobého hľadiska nám však bráni vytvárať si jasnejšie, šťastnejšie a zmysluplnejšie súvislosti zdieľaním života s niekým, na kom nám záleží. Cvičme preto čestnosť.
