Dve mozgové hodiny na predpovedanie budúcnosti

Predpovede robíme takmer stále. Napríklad vieme, kedy príde časť, ktorú máme najradšej z našej obľúbenej piesne. Alebo máme tendenciu zrýchliť, keď vnímame, že na semafore sa blíži červená. Predpovedáme budúcnosť jednoduchým a inštrumentálnym spôsobom vďaka dvom rozprávkovým a presným mozgovým hodinám.

Albert Einstein povedal, že čas je o niečo viac ako ilúzia. Ak sa zdá, že existuje orgán, ktorý tejto dimenzii rozumie takmer objektívnym spôsobom, je to mozog. Vďaka nemu dokážeme predvídať udalosti, ktoré sa môžu stať v konkrétnom momente a reagovať tak, aby sme ich využili vo svoj prospech.

To čo čo nám umožňuje na poslednú chvíľu uhnúť, aby sme sa vyhli nehode alebo nám pomáha pri výbere správnych slov počas rozhovoru intuíciou fráz, ktoré môžu pomôcť nášmu partnerovi.

Odborníci preto hovoria viac o naladení ako o očakávaní. Väčšinu času sa prispôsobujeme udalostiam, ktoré sa dejú okolo nás, aby sme predišli rizikám a vždy z toho mali úžitok.

Nerobte si starosti, ak dnes skončí svet. V Austrálii je už zajtra.

-Charles Monroe Schulz-

Dve mozgové hodiny, pomocou ktorých predpovedáme, čo sa stane

Ľudia vynašli hodiny s jediným cieľom: presne merať plynutie času. Vďaka tomu je tento rozmer vždy lineárny. Na druhej strane pre náš mozog je myšlienka času zložitejšia. Keď sme šťastní a bavíme sa, čas plynie veľmi rýchlo. Inokedy, najmä keď dôjde k traumatickým udalostiam, sa zdá, že sa zastaví.

Rovnako tak v dôsledku neurodegeneratívnych ochorení ako napr Alzheimerovej choroby a Parkinsonovej choroby sa zmenila koncepcia času a rytmu. Akoby sa v nás stalo niečo, čo nás núti prežívať čas rôznymi spôsobmi. Odpoveď na túto hádanku spočíva v takzvaných mozgových hodinách.

Miesto v mozgu, kde sídli čas

V našom mozgu je miesto, kde sídli mechanizmus na pochopenie času . V roku 2005 boli objavené bunky, ktoré tvoria náš systém GPS (umožňujú nám vedieť, kde sa nachádzame a orientovať sa).

Dnes jeden štúdio z University of Berkley vysvetľuje, kde a ako funguje táto oblasť mozgu, ktorá artikuluje a riadi zmysel pre čas:

• V skutočnosti by išlo o dve oblasti vedci nazvali mozgové hodiny a ktoré sa nachádzajú v mozočku a bazálnych gangliách. Tieto dve oblasti spolupracujú a umožňujú nám robiť krátkodobé prognózy.

• The cerebellum funguje špecifickým spôsobom, t. j. takzvaným časom alebo rytmom intervalu a aktivuje sa, keď prijíma informácie z našich zmyslov. Reguluje tiež motorickú koordináciu a pozornosť a podľa odborníkov nám umožňuje reagovať predvídaním toho, čo sa môže stať vo veľmi krátkom čase.

Hodiny bazálnych ganglií regulujú pohybvnímanie a výpočet plynutia času.

Každé mozgové hodiny umiestnené v jednej oblasti mozgu fungujú koordinovane. Umožňujú nám predvídať stratégie pri hraní futbalu počas šachovej partie alebo pri rozhovore s niekým. Podobne využívajú skúsenosti a pamäť na získanie informácií o tom, ako konať a predvídať udalosť.

Mozgové hodiny: nádej na niektoré choroby

Doktor Assaf Breska, autor spomínanej štúdie, nám ponúka zaujímavé informácie, ktoré nám dávajú nádej. Je známe, že pacienti s degeneráciou cerebellum a s Parkinson majú ťažkosti reagovať na podnety prostredia. Prvé nereagujú na nerytmické signály, zatiaľ čo druhé vykazujú deficity súvisiace s rytmom a všetkým, čo je založené na sekvenciách (hudba, pohyb atď.).

V oboch prípadoch je veľmi evidentné skreslenie časového faktora (napríklad nedostatok koordinácie), ktoré má na pacienta pozorovateľné účinky na dennej báze. Predpokladá sa, že v oboch prípadoch ide o problém s mozgovými hodinami.

U pacientov s Parkinsonovou chorobou je deficit v bazálnych gangliových hodinách, zatiaľ čo u pacientov s degeneráciou cerebellum je deficit v tej oblasti, ktorá je taká dôležitá a predvída budúcnosť.

Dobrou správou je, že dnes vieme, že zaškolením môžu funkciu jedných hodiniek vykonávať druhé. Základom terapie by boli rôzne počítačové hry a stimulácia mozgu hlboký. Táto terapia by umožnila pacientom pohybovať sa a reagovať prirodzenejšie v okolitom prostredí.

Tento výskum je však stále v experimentálnej fáze, a preto k dnešnému dňu neexistujú žiadne definované spôsoby liečby. Tešíme sa na budúci pokrok v tejto oblasti.