
Mäkké zručnosti zahŕňajú kombináciu sociálnych, komunikačných, osobnostných a vzťahových zručností ale nielen to. Sú to zručnosti, vďaka ktorým je človek schopný komunikovať a komunikovať viac či menej inteligentným spôsobom. Sú preto vysoko oceňované v rôznych odborných oblastiach, pretože podporujú správne fungovanie inštitúcií a pracovných skupín.
Nie je náhoda, že v súčasnosti čoraz viac spoločností uprednostňuje najímanie profesionálov, ktorí dokázali rozvíjať svoje mäkké zručnosti (alebo mäkkých zručností) súbežne so štúdiom. Vďaka tomu sú oveľa zaujímavejšími kandidátmi na akýkoľvek projekt. Sú to vlastne ľudia schopní prejaviť prispôsobivosť, dobrú predispozíciu na komunikáciu a empatia .
Význam mäkkých zručností v profesionálnom prostredí
V súčasnosti čoraz viac spoločností investuje čas a zdroje do starostlivého hodnotenia potenciálnych nových manažérov. Málokedy sa spoliehajú len na svoj výcvik alebo skúsenosti . Hovoríme o sociálnych zručnostiach, komunikačných zručnostiach a sklone k tímovej práci. Tieto mäkké zručnosti môžu byť rozhodujúce vo výberovom procese tým, že určia výber víťazného kandidáta.
Je to nevyhnutnosť daná skutočnosťou, že manažéri a odborníci sú vysoko vyškolení, ale chýbajú im špecifiká ľudské vlastnosti môžu predstavovať problém vo vývoji a afirmácii spoločnosti. Dnes sa mäkké zručnosti hodnotia z inej perspektívy a sú základom pre overenie plnosti jednotlivca.

Mäkké zručnosti najviac oceňované na pracovisku
Okrem akademickej prípravy sú v súčasnosti vo svete práce najviac oceňované prierezové zručnosti znalosť cudzích jazykov a znalosť počítačových programov a aplikácií:
- Autonómia
- Vedenie .
- Dôslednosť.
- bezúhonnosť.
- Samoregulácia.
- Záujmy.
- Autenticita.
- Osobná a spoločenská zodpovednosť.
- Vášeň.
- Vnútorná motivácia .
- Divergentná logika.
- Schopnosť zhrnúť a argumentovať.
- Time management.
Ako rozvíjať mäkké zručnosti?
Proces učenia sa mäkkých zručností alebo ich rozvoj prechádza štyrmi fázami:
1. Fáza neschopnosti
Po prvé proces rozvoja mäkkých zručností začína fázou, v ktorej si človek neuvedomuje, že tieto zručnosti má a ako ich uviesť do praxe. Sprostredkúvajú mnohé zo získaných výsledkov, ale nepriťahujú našu pozornosť, pretože nie sú označené ako dôležité.
2. Fáza vedomej neschopnosti
Druhá fáza začína, keď sa rozhodne pokračovať v učení a začnú sa objavovať prvé problémy. Táto fáza si preto bude vyžadovať nás všetkých vedomá pozornosť .
3. Fáza vedomej kompetencie
Táto tretia fáza rozvoja mäkkých zručností sa zhoduje s vedomím úspechu učenia . Ako získavame novú zručnosť, získavame novú a väčšiu dôveru v seba samých, čím viac a viac posilňujeme každú jednotlivú prierezovú zručnosť.

4. Fáza nevedomej kompetencie
Tento moment nastane, keď sa určitá zručnosť stane súčasťou nás samých účasťou v rôznych fázach spoločenskosť a interakcie s prostredím. To, čo bolo pôvodne zručnosťou, ktorú sa treba naučiť, je teraz skutočnou zručnosťou, ktorá je pripravená na použitie.
Keď je spochybnená prierezová kompetencia, inštinktívne sa uplatňuje takmer bez rozmýšľania. V skutočnosti si ostatní budú myslieť, že ide o vrodenú schopnosť.
Je teda zrejmé, že účinnosť mäkkých zručností sa praxou zlepší. Každý deň môžeme k našim osobným znalostiam pridať viac prierezových zručností, vďaka ktorým budeme pre spoločnosti a podniky oveľa atraktívnejšími.
Nakoniec nesmieme zabúdať, že dosiahnuté zlepšenia sú výsledkom neustáleho procesu učenia sa a školenia. Určité predispozície môže vo väčšej či menšej miere ovplyvniť genetika ale každý jednotlivec je primárne zodpovedný za zručnosti, ktoré chce získať alebo rozvíjať.