Drogová závislosť je problém, ktorý postihuje čoraz viac ľudí. Avšak závislosť vyplývajúca z užívania omamných látok s nimi nemusí priamo súvisieť ale k iným príčinám. Dnes zistíme, že nie sme závislí na látkach, ale skôr na ich účinkoch.
Pre lepšie pochopenie tohto tvrdenia je dôležité analyzovať výsledky experimentu na morčatách, ktorý nám poskytol množstvo informácií na túto tému. Experiment, o ktorom budeme hovoriť, sa datuje do 80. rokov minulého storočia a výsledky boli poučné.
Narkotické látky: heroín a kokaín u myší
Experiment spočíval v umiestnení myši do klietky v ktorých boli dve fľaše: jedna obsahovala vodu a druhá vodu, v ktorej boli zriedené kokaínu alebo heroínu. Bez ohľadu na morča sa výsledok nezmenil. Myši pili vodu obsahujúcu drogu a konzumovali ju až do smrti. Toto je správanie, ktoré vidíme aj u mnohých ľudí závislých od drog.
Musíme mať na pamäti, že do hry vstupujú aj iné premenné. V tomto prípade bola myš v klietke sama. Čo sa stane, ak ich bude viac? Výskumníci použili väčšiu klietku obsahujúcu malú kolóniu myší. V nej bolo jedlo, farebné loptičky a všetko potrebné k zábave. Výsledok tohto experimentu bol veľmi poučný.
Mnoho myší vodu s drogou nepilo a tie, ktoré ju pili, ju pili striedmo. Zistilo sa, že vo všetkých experimentoch, v ktorých bol jediný exemplár, skončil smrťou na predávkovanie. Keď bol v skupine alebo v prostredí s rozptýlením, kde sa mohol zabávať, nestalo sa tak.
Izolácia a vzťah k drogám
Po tomto experimente bolo všetko jasnejšie. Myši, ktoré boli izolované od ostatných a umiestnené v nepriateľskom, nestimulujúcom prostredí, mali tendenciu závislosť . V dôsledku toho nevedeli, ako znížiť spotrebu vody obsahujúcej drogy. Rovnaké závery platia aj pre ľudí. Drogová závislosť nemusí súvisieť priamo s látkami, ale s dôvodmi, prečo sa tieto látky užívajú.
Závislosť spôsobuje závislý pocit odpojenia. Nie sú to samotné drogy, ale postavená klietka.
-Johann Hari-
Keď sa izolujeme od ostatných dobrovoľne alebo nie, náš mozog začne produkovať menej myelín . To spôsobuje zmeny v kognitívnom a emocionálnom správaní, ktoré môže spôsobiť úzkosť, strach alebo dokonca depresiu. Ako sociálne bytosti si musíme vytvárať väzby s ostatnými a izolácia nám spôsobuje, že sa cítime zle.
Keď sa z rôznych dôvodov ocitneme v izolácii, je pravdepodobnejšie, že sa staneme závislými od nejakej látky. Dôvodom je, že lieky zvyšujú sekréciu dopamín látka, ktorá, ako všetci vieme, vytvára blahobyt.
Účinky omamných látok znecitlivujú aj náš mozog, bránia nám premýšľať, cítime sa viac bez zábran a umožňujú nám na krátky čas odstrčiť všetko, čo nám robí zle a čo nás trápi. Predstavujú formu úniku z reality.
Rodinná anamnéza a užívanie drog
Napriek tomu, čo bolo práve povedané, musíme v rámci závislostí zdôrazniť dôležitý aspekt: rodinnú anamnézu. toxický vzťah alebo som vzdy na pokraji rozvodu, je mozne, ze ako deti sme sa citili mimo, ignorovani alebo izolovani.
Ako už vieme, toto je úrodná pôda, ktorá nás núti hľadať útočisko v drogách. Je to preto, že ako v experimente s myšou, naše prostredie nie je pozitívne a zábavné. Máme pocit, že myš je práve zavretá v klietke.
Mnoho ľudí sa po požití kokaínu, heroínu alebo iných látok cíti previnilo, pretože si sľúbili, že to už neurobia. Čo nevedia, je, že nezávisia od samotnej látky, ale od účinkov spôsobených konzumáciou látky. Otázka znie: Prečo sa nakoniec cítia takto?
Čokoľvek, čo nás môže emocionálne ovplyvniť, nás môže prinútiť hľadať iný spôsob prežívania vnemov v drogách. Ďalej, ak sa obklopíme ľuďmi, ktorí užívajú drogy, pretože majú problémy alebo prežívajú ťažké situácie, dostaneme sa do začarovaného kruhu, z ktorého bude veľmi ťažké uniknúť.
Ak je to chyba závislosti sídlili iba v látkach, pretože existujú ľudia závislí od mobilných telefónov, videohier alebo hazardných hier? Závislosť nespočíva v látkach samotných, ale v tom, ako sa tieto látky cítime a v tom, že nám umožňujú na chvíľu sa odcudziť od problémov, ktoré musíme riešiť.
Nakoniec, na čom sme závislí, je poistný ventil. Pamätajte však, že problémy budú existovať, kým s nimi niečo neurobíte.
