Pán múch, alegória spoločnosti

Pán múch Ide o najznámejšie dielo britského autora Williama Goldinga. Vydaná v roku 1954 nezískala hneď veľký úspech, ale na premenu na klasiku anglickej literatúry si musela počkať až do povojnového obdobia. V kinách sa hral dvakrát v rokoch 1963 a 1990.

Je to alegória ľudskej prirodzenosti v ktorom každá postava predstavuje dôležitú charakteristiku ľudského správania; Pán múch skúma vytvorenie spoločnosti založenej vo vzduchu skupinou detí. Ako sa v takomto kontexte prideľujú roly? Ako sa vyberá vodca?

Dej začína haváriou lietadla plného detí neďaleko pustého ostrova . Tam sa musia tí, čo prežili, zorganizovať, aby prežili a pokúsili sa zachrániť. Na odľahlom ostrove, kde neexistujú žiadne pravidlá a je obývaný deti vzniká nová spoločnosť. Nie Pán múch zistíme, ako môže zlo vzniknúť u každého človeka bez ohľadu na vek.

Ľudia sa nikdy nestanú presne tým, čím si myslia, že sú
– Pán múch –

Deti rozprávajú Pán múch vodca a alegória

Názov diela je čiastočne alegorický a odkazuje na Belzebuba alebo zlo. Obraz zla je v románe znázornený v kančej hlave, ktorú deti položia na kopiju; ten istý v stave rozkladu je obklopený muchami.

Dorazil na ostrov deti sa stretávajú s nádejou, že prežijú a budú zachránené čo najskôr, čím demonštrujú spoločenskosť, ktorá je súčasťou ľudských bytostí. Možno podmienené spoločnosťou, v ktorej vyrastali, možno kvôli strachu alebo inštinktom prežitia, sa deti rozhodnú zvoliť si vodcu. Úloha je demokraticky pridelená Ralphovi, ktorý napriek tomu, že už nie je dieťaťom inteligentný je najagilnejší a najsilnejší a vytvára dôveru v ostatných.

Čo sa objavilo ako príležitosť napadnúť dospelých a dokazovanie toho, že deti vedia byť spravodlivejšie a racionálnejšie, skončí skutočnou katastrofou. Od momentu zvolenia lídra sa šíri pocit rivality a odtiaľ nenávisť, ktorá povedie k tragickej a nekontrolovateľnej situácii. Bez dospelých a bez zákonov rozhodujú oni:

Ralph: Je vodcom zvoleným zvyškom detí.Reprezentuje demokraciu, jeho úmysly sú dobré a chce, aby zostali jednotné. Rozhodne sa nechať zapálený oheň v nádeji, že ho uvidia a odvezú do bezpečia. Napriek svojim dobrým úmyslom sa vždy poradí s Piggym a nakoniec stratí kontrolu a vedenie.

Jack: Je opakom Ralpha, ďalšieho rodeného, ​​ale autoritárskeho vodcu.Je najstarší zo skupiny, ale keď prišiel za Ralphom do ich inštitútu, nebol vybraný a to ho rozčuľuje. Jeho postoj je arogantný a pesimistický, už neverí, že budú spasení a postupne upadá do iracionality, čím ďalej tým viac násilnícky. Do zvyšku detí zasieva strach tým, že ich tlačí, aby sa k nemu pridali.

Prasiatko: jeho meno znamená prasiatko a je hlavným predmetom vtipy kvôli jeho vzhľadu a astme. Je jednou z najinteligentnejších postáv a predstavuje racionalitu. Kvôli jeho fyzickému stavu si ho nikto nevyberá za vodcu, má však plnú dôveru Ralpha, ktorý ho vždy žiada o pomoc.

Simon: rovnako ako Piggy nie je vo výbornom zdravotnom stave. Je to rezervované dieťa a je klasifikované ako zvláštne je však uznávaný aj pre svoju veľkú citlivosť najmä voči zvieratám. Je to odhaľujúca postava, ktorá objavuje Pána múch a je nositeľom pravdy.

Roger: je to jedna z postáv, ktoré sa najviac vyvíjajú na začiatku o Roger sa javí ako tichý a plachý chlapec, no čoskoro objaví novú tvár; tvárou v tvár absencii zákonov, ktoré môžu odsúdiť jeho činy, sa rozhodne uchýliť k násiliu.

Deti v príbehu vytvárajú hierarchiu, poriadok inšpirovaný svetom, z ktorého pochádzajú, ale ktorý sa nakoniec rozpadne a zradikalizuje. Tvárou v tvár strachu nepotrebujú racionálneho vodcu, ale silného, ​​ktorý im zabezpečí pokoj a potravu.

čo sme my? ľudia? zvieratá? Diviaky?
– Pán múch –

Povaha zla ne Pán múch

Pán múch má byť urážkou Rousseau ktorý tvrdil, že ľudské bytosti vo svojom prirodzenom stave sú dobré a nepoznajú zlo a že je to spoločnosť, ktorá ho kazí a vedie k skazenosti. V Goldingovom románe sa deje presný opak: deti sú slobodné a v úplne prirodzenom stave, no bez spoločnosti, ktorá diktuje pravidlá, sa nechávajú unášať svojou zlou povahou a správajú sa úplne iracionálne.

Druhú stranu mince predstavuje Hobbes, ktorý tvrdí, že spoločnosť reguluje zlo aby sme sa správali ako racionálne bytosti. Goldingova práca môže byť postavená na tomto fronte, napriek snahe zvoliť si vodcu a založiť spoločnosť sa deti na ostrove cítia tak slobodne, že sa rozhodnú už nikoho neposlúchať.

Vidíme, že na začiatku sa snažia napodobňovať správanie dospelého sveta, ktorý poznajú. Nájdu škrupinu, ktorá sa zmení na symbol demokratický dať slovo ostatným; organizujú sa, aby udržiavali oheň, aby získali jedlo a pracovali. Čoskoro však táto utopická demokracia končí kolapsom.

Niektoré deti vnímajú ostrov ako vysnívané miesto bez rodičov či učiteľov... Tak prečo niekoho poslúchať? Prečo sa správať podľa pravidiel? Lídri budú hrať kľúčovú úlohu a deti sa budú musieť rozhodnúť, na ktorej strane sú kým vypukne vojna.

Povesť, že na ostrove žije beštia, privedie deti k tomu, aby sa báli a vybrali si toho najsilnejšieho; iní pocítia slobodu, že budú môcť dať voľný priechod svojim najdivokejším inštinktom. Ostrov, pôvodne rajský, sa tak nakoniec stane autentickým hrozné miesto zničenia.

Na našom ostrove sa môžeme zabávať, kým si po nás neprídu dospelí
– Pán múch –

Pán múch odrazy

Pán múch nejde len o ľudskú povahu alebo stratu nevinnosti ale aj organizácie spoločnosti. Svojím spôsobom si tieto deti vytvárajú z ničoho novú organizovanú hierarchiu s rolami, ktoré nám pripomínajú skutočný svet.

Rozdelia sa na frakcie rovnako ako dospelí politika budú čeliť vojne a opustia racionalitu. Neodmeňujú inteligenciu, nebudú hľadať vodcu, ktorý sa riadi rozumom, ale skôr silného, ​​ktorý ich ochráni pred ich strachom.

To všetko nám pripomína svet, ako ho poznáme, vedie nás k zamysleniu sa nad fungovaním a zmyslom demokracie . Považovať to za svet, v ktorom má každý svoj hlas, je to utópia pôvodne plánovaná deťmi a ktorú samy zničia.

Musia si uvedomiť, že strach nemôže bolieť viac ako sen
– Pán múch –