
Ľudské bytosti chcú mať istotu vo všetkom. Máme tendenciu veriť, že naše názory sú viac než opodstatnené a platné počujeme len to, čo chceme počuť.
Je to spôsobené takzvanou selektívnou pozornosťou, to znamená, že sa sústredíme len v určitých aspektoch, ostatné nechávame bokom, najmä vo sfére presvedčení a názorov. Počúvame len to, čo chceme počuť pretože na vonkajší svet aplikujeme filtre.
Toto je však chyba, resp kognitívna zaujatosť
Vedieť počúvať je najlepším liekom proti osamelosti a zhovorčivosti
-William George Ward-
Informácie, ktoré vyberáme prostredníctvom nášho mechanizmu pozornosti, nemusia byť nevyhnutne tie najplatnejšie alebo najrelevantnejšie. Ďalej snažíme sa zachytiť len to, čo potvrdzuje naše presvedčenie resp potvrdzuje naše názory . Z tohto dôvodu nakoniec počujeme len to, čo počuť chceme.
Selektívna pozornosť a jej účinky
Tak či onak sa čoraz viac zameriavame na niektoré skutočnosti, a nie na iné. The kognitívny systém človeka má limity a musí sa zamerať len na niektoré aspekty

Preto je ľahké, aby primeraná selektívna pozornosť vyústila do istého druhu hermetizmu zoči-voči dôkazom. A tu počujeme len to, čo chceme počuť. Postavme stenu. Rozvíjajme postoj uzavretosti voči všetkému, čo spochybňuje naše presvedčenie alebo podkopáva naše názory .
Takmer vždy tento proces vykonávame bez toho, aby sme si to uvedomovali. Napríklad sa obklopujeme len ľuďmi, ktorí zmýšľajú alebo konajú veľmi podobne ako my. Ostatných vylučujeme, pretože predpokladáme, že rozdiely by mohli byť zdrojom budúcich konfliktov. Rovnako tak hľadáme súvislosti, ktoré posilňujú naše presvedčenie a presvedčíme sa, že máme dôvod pretože všetci a všetko okolo nás to potvrdzuje.
Počujeme len to, čo chceme počuť aj vďaka inej kognitívnej zaujatosti
Skreslenie selektívnej pozornosti nie je jediné, ktoré ovplyvňuje tento postoj, v skutočnosti je to spôsobené aj zaujatosťou z potvrdzuje . Ide o tendenciu hľadať dôkazy, ktoré potvrdzujú to, čo si myslíme alebo čomu veríme a
Robíme to takmer nevedome. Ak zistíme informácie resp osoba, ktorá nám ponúka niečo, čo je v rozpore s tým, v čo veríme, máme tendenciu odmietať.

Veľakrát nám predsa nezáleží na tom, aby sme poznali pravdu. Chceme len potvrdiť, že máme pravdu
Dôsledky tejto situácie
Keď počúvame len to, čo chceme počuť, zvečňujeme možnú chybu. Pripravujeme sa o možnosť obohacovať sa, rozširovať si obzory a predovšetkým sa dostať na vyššiu úroveň pravda . To vedie k ďalším problémom.
U depresívnych ľudí napríklad predsudky o selektívna pozornosť a potvrdenie majú niekedy zničujúce účinky, pretože nakoniec počúvajú a potvrdzujú všetko, čo potvrdzuje ich odcudzenie a ich bolesť voči svetu a životu. V podstate vytrvajú uhol pohľadu, ktorý len zväčšuje ich malátnosť . Neuvedomujú si, čo robia. Ich pravda sa vnucuje iným objektívnejším.
Je nesmierne dôležité pracovať na tom, aby sme sa dostali z tohto stavu, v ktorom počúvame len to, čo chceme počuť. Stojí za to aspoň raz za čas pristúpiť k iným perspektívam bez predsudkov