Všetky 3 poviedky, ktoré dnes navrhujeme, sú príbehy bez autora odovzdávané v priebehu rokov populárnou kultúrou. Spoločné majú to, že skrývajú učenie.
Rozprávajú o udalostiach, v ktorých stoja proti sebe dve skutočnosti; jeden povrchnejší, a preto pôsobí reálnejšie, druhý skrytý, a preto je ťažšie ho vnímať.
Nie je všetko zlato, čo sa leskne, ani tuláci nie sú stratení.
-J. R. R. Tolkien-
Tieto poviedky vyjadrujú myšlienku, že nie . Aby sme porozumeli svetu, musíme ísť za hranice zdania a pýtať sa prečo veci.
3 krátke príbehy na zamyslenie
1. Ruža a ropucha
Tento krátky príbeh nám hovorí o rovnováhe. Hovorí o ruži červená v záhrade, ktorú všetci veľmi obdivujú a považujú za najkrajšiu na svete . Ruža sa chvela radosťou pri každom lichôte. Chcela však byť obdivovaná bližšie a nechápala, prečo ju všetci z takej diaľky pozorujú.
Jedného dňa zbadal pri nohách obrovskú tmavú ropuchu. Nebol vôbec krásny svojou matnou farbou a škaredými fľakmi na koži. Mal aj strašidelne vypúlené oči. Ruža pochopila, že ľudia sa kvôli tomuto zvieraťu nepribližujú.
Okamžite prikázal ropuche odísť . Neuvedomil si, že to ničí jeho imidž? Ropucha veľa pokorný a okamžite ho poslušne prijali. Nechcel rušiť a tak odišiel.
V priebehu niekoľkých dní začala ruža blednúť. Listy a okvetné lístky začali padať. Nikto sa už na ňu nechcel pozerať. Prešla okolo jašterica a videla ružu plakať, tak sa jej spýtal, aký má problém a ona odpovedala, že ju zabíjajú mravce. Potom jašterica povedala to, čo už vedela ruža: Ropucha zjedla mravce a dovolila ti byť bella .
2. Žaby v studni
Tento príbeh nám hovorí o sile názory iných . Hovorí o veľkej skupine žiab, ktoré sa chodili zabávať do lesa . Spievali a skákali až do západu slnka. Nahlas sa smiali a boli nerozluční.
Jedného dňa na jednej z obvyklých vychádzok sa rozhodli preskúmať nový les. Už sa začali hrať, keď traja z nich spadli do hlbokej studne, ktorú si nikto z nich nevšimol. Ostatní zostali v šoku. Pozreli sa do studne a videli, že je príliš hlboká. Stratili sme ich, zvolali.
Tri žaby v studni sa pokúšali vyliezť na steny, ale bolo to príliš ťažké. Už po metrovom stúpaní spadli späť. Ostatní na povrchu to komentovali každý sf jačmeň bol teraz zbytočný . Ako vôbec mohli vyliezť do takej hlbokej studne? Museli sami odstúpiť. Teraz už nebolo čo robiť.
Dve žaby počuli komentáre a vzdali sa. Mysleli si, že ostatní na povrchu mali pravdu. Tretia žaba, naopak, pokračovala v stúpaní a páde a po niekoľkých hodinách sa jej podarilo vyslobodiť. Ostatní boli ohromení. Jeden sa hneď spýtal Ako si to urobil? Ale žaba neodpovedala. Bola hluchá.
3. Bojazlivý lev, posledná z poviedok
Tretí príbeh nám hovorí o strachu. Príbeh začína v krásnej africkej savane, kde sa lev stratil zo svojej pýchy. Putoval 20 dní, no nenašiel ich. Bol hladný a smädný a tiež sa veľmi bál zostať sám .
Nakoniec uvidel kaluž sladkej vody, do ktorej sa okamžite dostal z celej sily. Umieral od smädu a potreboval sa napiť životne dôležitej tekutiny. Len čo sa však dostal na breh, uvidel obraz smädného leva odrážajúceho sa vo vode. V tej chvíli urobil krok späť. Rybník už má majiteľa, o ktorom si myslel.
Tej noci zostal blízko, ale neodvážil sa vrátiť do rybníka . Keby ho videl druhý lev, pravdepodobne by ho napadol za napadnutie jeho územia. A nemal chuť sa s niekým stretnúť. Prešiel deň a slnko pálilo ďalej.
Smäd bol taký veľký, že sa lev rozhodol riskovať. Už to nevydržal a tak sa opatrne priblížil k jazierku a keď sa dostal na breh, opäť uvidel leva. Bol taký smädný, že mu to už bolo jedno. Okamžite strčil hlavu do studenej vody, aby sa napil. V tej chvíli lev zmizol: videl len svoj odraz. Tu je to, čo sa stane s obavy : Zmiznú, keď čelia.
