Psychológ William James povedal: Beda nám
Niektoré spomienky sa preto môžu veľmi intenzívne ukladať v mysli a dokonale si ich zapamätať, zatiaľ čo iné aspekty sa nemusia dobre uložiť a ľahko zabudnúť.
Táto charakteristika našej pamäte ukazuje, že selektívna pamäť nepredstavuje špecifický typ pamäte. Práve naopak celý mnemický proces je selektívny. Nie je náhoda, že niekedy sa nám podarí spomenúť si na epizódu z minulosti a inokedy sa nám to nepodarí pri inej udalosti. Poďme hlbšie do aspektov zaujímavého sveta selektívnej pamäte.
Pamäť je základom našej identity
Spomienky vo všeobecnosti majú tendenciu fungovať rovnakým spôsobom pre všetkých ľudí, a to nielen s ohľadom na všeobecné témy, ale aj s ohľadom na autobiografické spomienky, ktoré formujú našu identitu. Sme naše spomienky.
Identita však nie je verziou všetkých udalostí, na ktorých sme sa zúčastnili, ako keby všetky prežité dni boli archivované neporušené v nejakej časti nášho mozgu. Veriť tomu by znamenalo považovať pamäť za akýsi záznamník života. A toto je nemožné: pamätáme si len to, čo bolo pre nás nejakým spôsobom zmysluplné. Naša identita je preto naplnená zbierkami spomienok, ktoré si vybrala naša selektívna pamäť.
Pamäť je jediný raj, z ktorého nemôžeme byť vyhnaní -Jean Pau-
Prečo si niektoré udalosti pamätáme a iné nie?
Ak sa zamyslíme nad našimi spomienkami, prídeme k záveru, že sú určité momenty, ktoré si pamätáme dokonale, niektoré sa nám zdajú oveľa vyblednuté a iné akoby boli dokonca vymazané z našej pamäte. Prečo si pamätáme niektoré udalosti a seba?
Hlavný dôvod spočíva v tom, že informácie musia byť správne zachytené našimi zmyslami, aby boli uložené a zapamätané. Na tento účel bude potrebné, aby naša úroveň pozornosti a vnímania fungovala optimálne, inak sa niektoré informácie o tom, čo sa stalo, stratia. Okrem toho bude opakovanie veľmi dôležité, aby sa pamäť upevnila v našej mysli.
Zdá sa, že ďalší dôvod zodpovedá fenoménu, ktorého obeťou sa všetci stávame v určitom bode nášho života, známemu ako kognitívna disonancia. Pozostáva z nepohodlia, ktoré pociťujeme, keď zastávame dva protichodné názory, postoje alebo presvedčenia. Súvisí so selektívnou pamäťou v tom, že na zmiernenie negatívneho pocitu máme tendenciu zahodiť jeden z dvoch názorov, postojov alebo presvedčení, aby nedošlo ku konfliktu.
Keď sa cítime vinní za to, že sme sa dopustili konania, ktoré je v rozpore s naším presvedčením, ako je napríklad odchod zo zamestnania, prehodnotíme situáciu, kým sami seba nepresvedčíme, že to bolo naozaj správne rozhodnutie. Aj keď v hĺbke duše to vieme
R Niektoré udalosti si pamätáme a iné nie, pretože náš mozog má tendenciu odmietať to, čo je zbytočné, a ponechať si to, čo je skutočne dôležité. Ako ochrana má naša pamäť tendenciu pamätať si, čo je dobré a pozitívne na odvrátenie udalostí negatívne ktoré nám spôsobujú bolesť.
Z toho vyplýva, že funkciou selektívnej pamäte je umiestnením každého na vlastné miesto. Na jednej strane necháva niektoré spomienky skryté v mysli, pretože verí, že nám nič neprinášajú alebo že nie sú veľmi dôležité; na druhej strane niektorých z nich umiestňuje do prvej línie, ak by sme ich potrebovali.
Nemôžeme však zabudnúť na všetko, čo nás občas bolí, budeme si to pamätať z neznámeho dôvodu. Veda však ukázala, že je možné trénovať myseľ, aby zabudla na nepríjemné chvíle, pričom trvá na tom, že ich potláčaním na dlhé obdobie môžu upadnúť do zabudnutia.
Vďaka pamäti sa ľuďom dáva to, čomu sa hovorí skúsenosť -Aristoteles-
Prečo je selektívna pamäť užitočná?
Nie všetko, vďaka čomu trpíme, sa dá prinútiť zmiznúť akoby mágiou, hoci veda dokázala, že je možné vycvičiť myseľ zabudnúť nepríjemné chvíle.
Psychológ vďaka selektívnej pamäti môžeme trénovať našu myseľ, aby zabudla na ťažké udalosti.
Tento výskum ukazuje, že čím viac sa snažíme zabudnúť na spomienku, tým ťažšie bude obnoviť ju. Inými slovami, ak desiatky rokov pred svojou mysľou skrývame bolesť, ktorú cítime v dôsledku straty člena rodiny, len ťažko si spomenieme na slová, ktoré zazneli počas jeho pohrebu. Táto stratégia je veľmi užitočná pre ľudí s príznakmi depresie alebo posttraumatického stresu.
Niekedy zabudnite na minulosti Zmiernenie spomienok, ktoré nás zraňujú, je najužitočnejším účinkom selektívnej pamäte . Možnosť úmyselného potláčania tých spomienok, ktoré nám ubližujú alebo sú priamou príčinou mnohých psychických utrpení, je spôsob, ktorý psychológia začala využívať a to nielen prostredníctvom hypnózy.
Pamäť bude vždy selektívna, pretože je spojená s našimi emóciami. Pamätáme si však, čo chceme alebo čo chce pamäť?
Sme naše spomienky, sme to chimérické múzeum nestálych foriem, ktoré hromadí rozbité zrkadlá -Jorge Luis Borges-
