
Logoterapia je známa aj ako tretia viedenská škola psychológie. Prvou psychologickou školou bola škola Sigmunda Freuda, druhou Adlerovou a treťou je škola, ktorú založil Viktor Frankl a o ktorej budeme hovoriť v tomto článku.
Sigmund Freud definoval človeka ako bytosť zameranú na rozkoš. Adler to nazval orientované na silu. V. Frankl videl človeka ako bytosť smerujúcu k zmyslu .
Historici psychológie sa zhodujú v tom, že štúdium psychoanalýzy nám umožňuje spoznať aj život Freuda, jej zakladateľa. Podobne sa to dá povedať štúdiom logoterapie sa približujeme k osobným skúsenostiam V. Frankla vzhľadom na to, že vývoj tretej psychologickej školy možno len ťažko pochopiť bez poznania života človeka, ktorý ju založil.
Našiel som zmysel svojho života tým, že som pomáhal druhým nájsť zmysel ich života.
Viktor Frankl
Viktor Emil Frankl sa narodil vo Viedni 26. marca 1905. Prežili štyri koncentračné tábory vrátane Osvienčimu. Už ako dieťa prejavoval záujem o štúdium medicíny a prírodných vied, no voči redukcionistickým postojom si zachoval veľmi kritického ducha.
Jeho povolanie prišlo príliš skoro a jeho hľadanie zmyslu začalo dávno predtým, ako nastal holokaust. V tomto poslednom období vyšla jeho najznámejšia kniha Psychológ v koncentračných táboroch. V. Frankl bol presvedčený, že to, čo nás robí jedinečnými, je ľudský duch . Redukovať život a ľudskú prirodzenosť na nič, ako to robili mnohí filozofi a psychiatri tej doby, nebolo tou najvhodnejšou životne dôležitou myšlienkou.
Človek si môže zachovať stopu duchovnej slobody a duševnej nezávislosti aj v hrozných podmienkach duševného a fyzického stresu.

Už v 19 rokoch rozvinul dve základné myšlienky. Ten prvý musíme odpovedať na otázku, ktorú nám život kladie o zmysle našej existencie pretože sme za to zodpovední. Po druhé, že konečný význam je mimo naše chápanie a musí ním zostať. Toto je niečo, čomu musíme veriť, keď sa o to usilujeme.
Presvedčiť sa o tom umožnili skúsenosti V. Frankla z koncentračných táborov ľudská bytosť je schopná nájsť zmysel vo všetkých okolnostiach života aj v tých najabsurdnejších a najbolestivejších chvíľach.
Psychológ v koncentračných táboroch
Vo svojej práci Psychológ v koncentračných táboroch V. Frankl píše o svojich zážitkoch z koncentračných táborov (Türkhein Kaufering Theresienstad a Osvienčim). Opisuje zlé zaobchádzanie s väzňami, ale píše aj o kráse ľudského ducha. Kniha je skrátka o tom, ako prekonať hrôzu a nájsť zmysel aj v tých najstrašnejších podmienkach.
V. Frankl zomrel 2. septembra 1997 vo veku 92 rokov a zanechal ľudstvu veľký odkaz. Svojím životom a dielom nám to pripomína všetci si môžeme rozvinúť zmysel, ktorý nás zachráni v ťažkých časoch a že čokoľvek urobíme bez ohľadu na to, aké malé je, aby sa táto niť nepretrhla, bude mať veľkú hodnotu.
Človek je schopný uchopiť všetko okrem jednej veci: poslednej z ľudských slobôd – voľby osobného postoja zoči-voči rade okolností – rozhodnúť sa o svojej ceste.
logoterapia
Ako už bolo spomenuté, logoterapia je uznávaná ako tretia viedenská psychoterapeutická škola a založil ju V. Frankl. Do povedomia celého sveta sa dostala v 40. rokoch minulého storočia. Logoterapia je metóda prekonávania ľudských konfliktov, ktoré vytvárajú utrpenie .
Umožňuje nám pochopiť ťažké a bolestivé situácie . Týmto spôsobom sa stávajú príležitosťou na rast pre tých, ktorí ich zažívajú. Táto metóda, ktorá sa zameriava na skúsenosti s hodnotami, nám umožňuje dať zmysel všetkým udalostiam života, čím nám dáva možnosť žiť plnohodnotný život.
V logoterapii sa logos vzťahuje na zmysel zmyslu, niečo, čo ľudské bytosti vždy hľadajú, keď čelia okolnostiam osudu. Týmto spôsobom sa logoterapia znamená terapiu prostredníctvom zmyslu alebo zmyslu .

I 3 základné princípy logoterapie
Tri základné princípy alebo piliere logoterapie sú nasledovné:
- Sloboda vôle.
- Vôľa pre zmysel.
- Zmysel života.
Sloboda vôle
Sloboda vôle sa realizuje prostredníctvom špecificky ľudskej schopnosti známej ako sebadistancovanie. Táto ľudská schopnosť sa chápe ako možnosť vidieť seba, ako sa akceptovať, regulovať sa a vizualizovať sa . Podľa učenia V. Frankla nám to dáva slobodu od troch zdrojov vplyvu:
- Inštinkty.
- Dedičnosť.
- Životné prostredie.
Človek ich má, ale neovplyvňujú ho. Nie sú vopred určené ani dokončené. Môžeme sa slobodne venovať týmto trom aspektom. Ľudská bytosť je slobodná od toho, čo ju podmieňuje, a môže vykonávať svoju slobodu. Vždy, keď sa človek od niečoho oslobodí, je to na niečo. Tu nájdeme pojem zodpovednosti. Človek môže byť zodpovedný a je zodpovedný, pretože je slobodný .
Z tejto existenciálnej analýzy vyplýva, že človek je zodpovedný za realizáciu zmyslu a hodnôt . Človek je povolaný uvedomiť si zmysel života a hodnoty, ktoré mu dávajú zmysel. On je jediný zodpovedný.
Vôľa pre zmysel
Vôľa k zmyslu je úzko spojená so sebatranscendenciou typickou pre ľudskú bytosť . Človek vždy ukazuje mimo seba k zmyslu, ktorý musí najprv objaviť a ktorého plnosť musí dosiahnuť. Vôľa k rozkoši a vôľa k moci Freuda a Adlera vedú človeka k imanencii. Tieto koncepty sú proti sebatranscendencii a frustrujú našu existenciu.
Na logoterapiu potešenie a moc sú dôsledkami konca a nie cieľom samým o sebe . Z tohto dôvodu sa ľudia, ktorí sa usilujú o potešenie a moc, dostanú do stavu frustrácie, v ktorej sa zase cítia ponorení do veľkej existenčnej prázdnoty.
Vôľa k zmyslu sa nesnaží dosiahnuť moc alebo potešenie alebo dokonca šťastie . Jeho cieľom je stretnutie témy dôvod na radosť.

Zmysel života
Dva predchádzajúce princípy hovoria o človeku ochotnom zaujať stanovisko k okolnostiam života v úplnej slobode, počnúc zmyslom, ktorý im pripisuje. Toto je profil človeka hľadajúceho zmysel: rovnako ako nájsť a hodnotu a jeho uvedomením sa konštituuje .
Život má a zachováva zmysel. Ten zmysel je pre každého z nás zvláštny a originálny. Našou povinnosťou ako vedomých a zodpovedných bytostí je teda objavovanie zmyslu nášho života.
Smrť môže spôsobiť iba hrôzu v tých, ktorí nevedia, ako vyplniť čas, ktorý im bol daný k životu.
Tento cieľ sa dosiahne prostredníctvom troch základných ciest, ktoré sa týkajú troch kategórií hodnôt. Niekedy nás vedie k uvedomeniu si hodnôt stvorenia. Inokedy nás to prinúti zraziť sa so zážitkom, ako keď sledujeme západ slnka alebo nás niekto pohladí. Inokedy nás stavia zoči-voči limitom života samotného (smrť, utrpenie...).
V každom prípade život bude mať vždy skrytý zmysel až do konca a naliehavú a trvalú výzvu, aby to bolo objavené a uskutočnené. To sú tri základné princípy logoterapie Viktora Frankla. Ako sme videli, ide o humanisticko-existenciálnu víziu ľudskej bytosti, ktorej môže byť ťažké porozumieť, ak nepoznáte víziu existencializmu.
Bibliografické odkazy
Frankl V. (2009). Uno psicologo niei ležiak. Ares.
Frankl V. (2015). Utrpenie bezvýznamného života. Psychoterapia pre dnešného človeka. Vydavateľ Ugo Mursia.