
Dnes tu nie som pre nikoho, pretože ma potrebuje . Mnoho ľudí však tejto voľbe nerozumie. Antisociálne, zvláštne, sebecké sú niektoré slová, ktoré som musel počúvať a ktoré spochybňovali moje rozhodnutie uchýliť sa do seba.
Vypnutie mobilného telefónu, trávenie času osamote, trávenie celého dňa bez toho, aby ste vyšli von... v konečnom dôsledku zatvoriť dvere pred všetkými a využiť čas osamote sú správanie, ktoré
Veľa ľudí sa hnevá, keď nie sme k dispozícii dvadsaťštyri hodín denne. Veria, že odpojenie sa od sveta je sebecký postoj. Rád tomu hovorím sebaláska.
Dosiahol som hranicu, ktorú potrebujem
Viac, ako by som chcel, sa v mojom živote objavuje frustrácia spolu s podráždenosťou a netrpezlivosť . Je to ako keby som zostal v stave neustáleho napätia . Neviem odkiaľ to pochádza a tak neviem ako sa toho zbaviť. Keď sa však zastavím a analyzujem situáciu, zistím, že sú to varovné signály, ktoré mi hovoria, že musím spomaliť. Už si neodpočívam dobre, aj keď spím 8 hodín v noci.
Niekedy sú to prejavy frustrácie, ktoré na mňa kričia, že som toho dal príliš veľa až do tej miery, že si zabudnem uprednostniť. Iné sú známkami podráždenosti, ktoré majú moc prinútiť ma stratiť nervy aj pri tej najmenšej maličkosti a ktoré nie sú ničím iným ako znakom mojej nasýtenosti. Iné sú možno príznakmi apatie, ktoré ma vedú k životu na autopilotovi a ktoré odrážajú, aký som skľúčený pod váhou zodpovednosti, ktorú som na seba prevzal.
Faktom je, že keď sa všetky tieto znaky prejavia a ja dosiahnem hranicu, prebudí sa vo mne sila, ktorá bojuje, aby ma z tejto situácie dostala. Možno by bolo jednoduchšie nezájsť tak ďaleko, ale niekedy odmietam vidieť, čo sa deje. Iba vyššie opísané signály sú schopné ma urobiť prebudiť sa a nech vidím, že je veľa chvíľ, keď sa potrebujem.
Veľakrát potrebujem byť sám so sebou, ale strach zo samoty a zo súdenia ma vedie k tomu, že ignorujem varovné signály.
To, že som sám, zo mňa nerobí egoistu
Potrebujem seba a viem, že to zo mňa nerobí človeka sebecký Napriek tomu, že spoločnosť a najmä moje okolie ma o tom niekedy nútia pochybovať a nakoniec sa dostanem do úzadia. Keď to však nerobím, viem, že nekonám podľa svojich túžob, ale podľa toho, čo odo mňa očakávajú ostatní.
Dávať si prednosť je odsudzované a keď tak urobíte, riskujete, že vás obvinia, že ste sebecký človek. Byť sám so sebou môže dokonca presvedčiť ostatných, že odmietate kontakt s nimi. Nerozumejú, že nás vždy spája účasť na spoločenských akciách, vybavovanie drobných úloh, počúvanie a podpora druhých v ich problémoch... nechápu, že zabúdanie na seba je slabým prínosom pre sebaúctu a pohodu, čo má z dlhodobého hľadiska dopad na vzťahy.

Venovať čas sebe je praktizovanie sebalásky
Postupom času ma toto všetko privádza na limit, pretože mi to kradne energiu. energie . a' energiu, ktorú potrebujem získať späť tým, že trávim čas osamote bez toho, aby ma iní museli za to súdiť. Potrebujem sa o seba postarať, milovať sa a naplniť svoje potreby. Nakoniec musím cvičiť sebalásku, aby som sa cítil dobre.
Keď sa potrebujem a dávam si to, uvedomujem si aj to, že byť sám so sebou ma nielen dobíja, ale umožňuje mi aj opätovné nastolenie sebakontroly a zlepšenie vzťahov. Aj keď sa to môže zdať kontraintuitívne, tým, že si dávam čas, dokážem relativizovať každodenné trenice a drobné hádky, ktoré niekedy označujem za veľmi vážne a v skutočnosti sú to hlúposti.
A môj mozog dokáže odpojiť to, čo moje neuróny určite si to vážia. Doprajem si čas osamote mi pomáha vyčistiť si hlavu a jasnejšie myslieť. Čo sa mi však najviac páči a z čoho mám najväčší úžitok, je možnosť spojiť sa sama so sebou. Nadviaž toto spojenie s mojím vnútrom, aby som sa lepšie spoznal, vedel, čo chcem a aký som .
Potrebujem sa a dnes sa to nehanbím priznať. Rozhodol som sa dať prednosť sebe.
Takto, keď sa cítim vyčerpaná alebo si všimnem, že ma život nebaví, vzďaľujem sa od každodenného zhonu a dávam si čas byť sama so sebou. A ak je to pre mňa veľmi ťažké, snažím sa o pár minút alebo hodinu denne.
Nie vždy musíme všetok svoj čas venovať iným zodpovednosť . Aj my sme dôležití. Ak sa o seba nepostaráme my, ak sa nebudeme uprednostňovať, kto bude?
Obrázky s láskavým dovolením Akira Kusaka