Pre mnohých je poďakovanie takmer automatickým prejavom zdvorilosti. Poďakujte sa, keď nám dajú darček, keď nám urobia láskavosť alebo keď iní urobia láskavé gesto. Zdá sa, že za všetko ostatné nie je dôležité ďakovať. Vďačnosť sa preto zredukovala na špecifické, v zásade sociálne okolnosti .
Aj v týchto špecifických situáciách, v ktorých potrebujeme poďakovať, niekedy vďačnosť nepochádza zo srdca. Iba v najextrémnejších prípadoch hovoríme, že ďakujeme s úplným presvedčením a po chvíli ten pocit zmizne.
Musíme byť vďační ľuďom, ktorí nás robia šťastnými. Sú to premýšľaví záhradníci, vďaka ktorým prekvitá naša duša.
-Marcel Proust-
Nájdu sa takí, ktorí si myslia, že je to správne. Ide o to, aby sme sa v správnom čase poďakovali a ak je to možné, vrátili nám priazeň alebo pozornosť, ktorú nám venovali. Na čo iné? Aj keď sa to v dnešnom svete zdá normálne, takýmto konaním vlastne bagatelizujeme vďačnosť. Zabúdame, že je jeden mimoriadna sila, ktorá prispieva k lepšiemu užívaniu duševné zdravie a ktorými často plytváme .
Poďakovanie je oveľa viac ako len poďakovať
Vďačnosť je veselý pocit. Aj keď vďaka niečomu prijatému v smutnej chvíli . V každom prípade nám poďakovanie pripomína príjemnú skutočnosť, ktorá nás napĺňa spokojnosťou. V skutočnosti slovo vďačnosť pochádza z milosti a vďačná vec je definovaná ako niečo, čo nám spôsobuje pohodu alebo spokojnosť.
Poďakujete niekomu, keď ste si vedomí toho, že dostávate viac, ako dávate . Z tohto dôvodu okamžite vzniká pocit dosiahnutého zisku. Spontánne tak vzniká potreba poďakovať za to plus, ktoré bolo prijaté.
Vďačnosť teda zahŕňa nielen vzorec zdvorilosti, ale aj zážitok spokojnosti a radosti a prečo šťastie . Kto je vďačný, je šťastný . A tí, ktorí si uvedomujú veľké množstvo dôvodov, prečo musia byť vďační, sú šťastnejší.
Prečo je pre mnohých ťažké poďakovať?
Je veľa ľudí, ktorí majú pocit, že nemajú za čo ďakovať iným . Podrobne vymenúvajú príležitosti, kedy niečo potrebovali a nedostali pomoc, v ktorú dúfali, alebo nekonečné množstvo situácií, v ktorých niečo dali iným a nebolo to opätované. Ich rovnováha medzi tým, čo dávajú, a tým, čo dostávajú, vždy odporuje vďačnosti.
Pravdepodobne funguje logika, podľa ktorej sú ostatní vždy zadlžení. Od ostatných očakávame viac, ako môžu dať, a preto nie sme zjavne spokojní. Verí sa, že mohli dať viac. Prečo teda poďakovať?
Tí, ktorí takto uvažujú, sú zvyčajne ľudia, ktorí sú veľmi rozmaznaní alebo ktorých ego bol nadmieru povýšený . Keď je tam vysoká dávka narcizmu, nikdy nebude dosť to, čo dávajú iní alebo čo nám život dáva. Vždy budete mať pocit, že si zaslúžite viac a určite bude veľa iných dôvodov, prečo popierať potrebu byť vďačný.
Vďačnosť má silu
Vďačnosť je niečo, čo dávate inej osobe, iným alebo niečo abstraktné. Patrí do sveta dávania, nie prijímania. Avšak, ako už bolo povedané, samotná predispozícia ďakovať znamená potešenie, uspokojenie, druh šťastia. Ďalej
Keby nebolo činov iných, pravdepodobne by sme ani nežili . Ak sme, je to vďaka matka ktorá nás nosila vo svojom lone, ktorá trpela pôrodnými bolesťami, aby nás porodila a ktorá nám zachovala život, keď sme to ešte sami nedokázali. Nezáleží na tom, či nebola pripravená stať sa matkou alebo či to mohla urobiť lepšie, jednoduchý akt materstva už zahŕňa ponuku. Počítajú sa aj tí, ktorí nám pomohli narodiť sa, rásť a nezomrieť v tých zraniteľných prvých rokoch.
Od tej chvíle sme mali učiteľov, ktorí nás učili spoluhráčov, niekedy priateľov, ktorí nás počúvali, niekedy lásky, ktoré na nás vsadili, niekedy ľudí, ktorí verili našej práci. Naše dni sú možné vďaka mnohým ľuďom ale niekedy si to nevšimneme. Nevidíme ich veľký prínos, skôr sa zameriavame na to, čo prestávajú robiť.
Žiť vďačne znamená žiť veľmi blízko šťastia. Viac ako cnosť alebo hodnota je to postoj k životu. Môžeme byť vďační len vtedy, ak budeme pokorní a pochopíme, že nám nikto nič nedlhuje a nemá povinnosť nás potešiť. Keď to pochopíme, urobíme veľký krok vpred.
