Brnenie je symbolom ľudí, ktorí veľa trpeli.
Žiť s brnením nie je vôbec jednoduché, pretože sa za ním skrýva strach byť zranený. Jeden z najviac paralyzujúcich strachov, ktoré môže človek pociťovať, a môže spôsobiť, že si postavia steny, aby držali svoje srdce. Ale niekedy sila okolností nenecháva iné možnosti pre tých najcitlivejších a najzraniteľnejších. Život je únavný a vyčerpávajúci do takej miery, že sa radšej budeme chrániť alebo prestaneme cítiť všetko, čo nám ponúka, namiesto toho, aby sme zažívali bolesť z jeho rán.
Niet pochýb o tom, že vaše brnenie vás chráni pred ľuďmi, ktorí vás chcú zničiť. Ak to však nikdy nezoberiete, izoluje vás to aj od jediného človeka, ktorý vás bude milovať.
-Richard Bach-
Opotrebenie spôsobené utrpením
Život nie je cesta, ktorá nám zaručuje šťastie . Neistota, nestabilita a utrpenie sú špecifickými podmienkami jej cesty a budeme im lepšie čeliť, ak ich dokážeme predvídať a pripraviť sa na ne. Nikto nie je imúnny voči utrpeniu, preto je nevyhnutné naučiť sa ho zvládať, inak nás temnota pohltí.
Žiť znamená čeliť rizikám, akceptovať, že nie vždy všetko pôjde tak, ako chceme, prijať chvíle šťastia, ale aj akceptovať, že utrpenie každú chvíľu zaklope na naše dvere a podrobí nás skúške.
Vyrovnať sa s údermi a liečiť rany nie je ľahká úloha nemôžeme vždy počítať s podporou tých najlepších nástrojov alebo stratégií a aj tak niekedy
Avšak bez ohľadu na to, ako sa s utrpením vyrovnávame keď sa toto rozhodne zostať na našej strane, generuje to sériu fyzických a emocionálnych následkov. Na jednej strane nás uväzňuje vo svojej neochote v tomto absolútnom nedostatku motivácie a potešenia (anhedónia), ktorý ak neudržíme na uzde, môže zmeniť naše životné tempo až tak, že nás privedie do depresie resp. úzkosť . Na druhej strane nás to na fyzickej úrovni vyčerpáva, unavuje, vyčerpávame všetku energiu, ktorú máme. Pri vysokých hladinách klesá sekrécia serotonínu a zvyšuje sa množstvo kortizolu.
Brnenie a jeho falošná ochrana
Každý z nás má svoje brnenie obranný mechanizmus svoj vlastný osobný štít, ktorý vás ochráni pred bolesťou. Je to normálne. Tak či onak musíme chrániť našu najcitlivejšiu časť a posilniť sa tvárou v tvár možným hrozbám a neúspechy.
Problém nastáva, keď je toto brnenie generované bez toho, aby bolo zničené. Teda keď prevezmú kontrolu nad našimi životmi a nakoniec sa zmenia na konzervatívny filter, cez ktorý pozorujeme svet. Steny, ktoré sa dvíhajú a izolujú nás nielen od utrpenia a neistoty, ale aj od náklonnosti a akéhokoľvek druhu sociálnej skúsenosti.
V snahe chrániť sa nakoniec zničíme sami seba takým spôsobom, že sa zablokujeme na emocionálnej úrovni.
Táto prázdnota sa premieta do absencie emócií tejto schopnosti cítiť sa nažive a spájať sa.
Brnenie sú nevedomé pasce maskované ako pocity ochrany a bezpečia, ktoré nás viažu k nepohodliu.
Umenie pohladiť dušu
Často kto
Aby ste sa vyhli opätovnému prežívaniu bolesť Je zúrivý kvôli svojim zraneniam ako niektoré zvieratá, keď si chránia svoje územie.
Čo je protijed na zvrátenie toľkých škôd? Aký je liek na zlomenie brnenia tých, ktorí prežili toľko utrpenia? Ako im môžeme pomôcť rozpustiť toto kúzlo? V prvom rade je dôležité povedať to
Ako vidíme neexistujú žiadne magické riešenia, ale hlboké spojenie s druhým človekom a samozrejme so sebou samým. Každý, kto má vzťah k osobe chránenej brnením, musí pochopiť, že väčšinou nehovorí ona, ale jej strach, to obrovské monštrum, ktoré má nad ňou navrch a vďaka čomu uverí, že izolovať sa je najlepší spôsob, ako čeliť životu, a preto končí utrpením. V dôsledku toho duša dotknite sa jej citlivosti a dajte jej pocit ochrany.
Láska nemá inú logiku.
-Marwan-
Ten, kto postavil brnenie, to musí pochopiť vyhýbanie sa utrpeniu v strednodobom a dlhodobom horizonte vytvára viac bolesti a že hoci život nie je vždy ľahký, bolesť je ďalšou kapitolou, ktorá musí byť integrovaná do príbehu. Z tohto dôvodu sa musíme oslobodiť od viny a tvrdého a strnulého postoja k sebe, aby sme sa objali a otvorili dvere láske. Pretože nie je nič zdravšie, ako sa o seba postarať a dobre sa k sebe správať, keď je vám zle.
