Za jeho výskyt a za trest, ktorý ukladá obyvateľstvu musíte poznať chémiu úzkosti a objaviť, ako sa aktivuje, aby ste mohli vypracovať adekvátny intervenčný plán. Ako pre nás samých, tak aj pre ľudí okolo nás, poznanie mechanizmu úzkosti môže pomôcť predchádzať katastrofickým myšlienkam, znížiť výslednú behaviorálnu reakciu alebo zvládnuť emócie, ktoré vznikajú a sú z nej odvodené.
Z tohto dôvodu sa s vami nižšie porozprávame o chémii úzkosti alebo o tom, ako táto emócia funguje. V krátkosti sa vrátime k dlhej ceste, ktorá vedie od nebezpečného podnetu k následnému nárastu lymfocytov.
Je úzkosť zlá?
Mnohí odborníci považujú stres a úzkosť za synonymá, hoci práve tá úzkosť nesie bremeno súčasných predsudkov o duševnom zdraví. Sú hlboko spojené s výstražnou reakciou, ktorá to vidí úzkosť by sa nemala analyzovať z hľadiska šťastia alebo nešťastia, ale z hľadiska jej potenciálnej funkčnosti.
Keď sú ľudia znepokojení alebo vystrašení a pripravujú sa na útok alebo útek, v mnohých prípadoch je to aktivácia, ktorá pôsobí ako stimul.
Tento mechanizmus je s nami od úsvitu nášho druhu natoľko, že podporuje naše prežitie. Bez nej by sme neboli schopní rýchlo reagovať, rozhodovať sa ani počítať s výhodami že úzkosť si pre nás pripravila úpravou nášho tela tak, aby nám umožnila napríklad lepšie vidieť obrysy predmetov.
Problém nastáva, keď jedinec reaguje pohotovou alebo úzkostnou reakciou na podnety, ktoré nepredstavujú hrozbu. V tomto prípade subjekt pripravuje svoje telo na útek alebo boj, hoci to nie je potrebné. Presne to je pôvod zvláštnych pocitov, ktoré niekedy pociťujeme, keď nás premáha nervozita.
Chémia úzkosti: čo sa deje s naším telom
Orientácia podnetu: beh alebo boj
Akonáhle je identifikovaný ohrozujúci stimul, jednotlivec má tendenciu mať naň adekvátnu reakciu, ktorá mu umožňuje sledovať a počítať. Prijmite reakciu v priebehu niekoľkých sekúnd, či už ide o útek alebo boj.
Hoci nás dnes levy neprenasledujú, táto reakcia je rovnako aplikovateľná na akýkoľvek podnet vnímaný ako hrozba. Môže to byť jednoduchý komentár alebo hluk neznámeho pôvodu. Jediným kritériom, ktoré treba splniť, je, aby to subjekt vnímal ako ohrozujúce.
Sympatický nervový systém: dominový efekt v chémii úzkosti
Počnúc orientáciou na podnet sa chémia tela začína meniť, čo vedie k chémii úzkosti. Vo vnútri sympatického nervového systému dochádza k aktivácii prednej hypotalamo-hypofýzovej osi s následnou sekréciou ACTH adenokortikotropný hormón.
Produkcia tohto hormónu v tele reguluje ho hypotalamus regiónu, ktorý zasahuje do regulácie výživy pri požití tekutín pri párení a agresivite. Z tohto dôvodu je logické, že preberá neurohormonálne mechanizmy odozvy na poplach tým, že stimuluje najmä hypofýzu, aby extrahovala ACTH. Tento hormón stimuluje nadobličky, ktoré dodávajú glukokortikoidy do krvi.
Glukokortikoidy: odolnosť voči stresovým situáciám
Glukokortikoidy sú potrebné na to, aby subjekt bol schopný odolávať stresovým situáciám. Tieto situácie môžu byť rôzneho charakteru: od fyzického zranenia, ako je zlomenina nohy alebo pád zo stromu, až po situácie, ktoré spôsobujú úzkosť, strach, pôst...
Stimulujú syntézu adrenalínu a endogénnych opioidných peptidov. Posledne menované sa podieľajú na homeostáze (udržiavaní telesnej rovnováhy) pri regulácii bolesti, kardiovaskulárnej kontrole či stresu.
Vylučovanie adrenalínu a iných hormónov spôsobuje blokádu telesných funkcií, čo môže byť v tej chvíli úzkosti záťažou stres alebo uniknúť; trávenie je toho príkladom vzhľadom na to, že vyžaduje vysokú spotrebu energie. Z tohto dôvodu, ak po záchvate úzkosti pocítite bolesť žalúdka alebo stratu chuti do jedla, je vhodné mať trpezlivosť a nechať telo, aby sa vrátilo k normálnemu riadeniu svojich funkcií.
Tajomstvo zmiernenia úzkosti
Vo svetle vyššie uvedeného, ak je chémia úzkosti užitočná na tento účel, ktorý sme práve opísali, je tiež užitočná chémia relaxácie a mechanizmy, ktoré ju aktivujú. Hlavný cieľ relaxačných techník je vlastne spojený na parasympatický nervový systém.
Zatiaľ čo oblasť sympatiku iniciuje mechanizmus popísaný vyššie, parasympatická časť znižuje svalový tonus a spomaľuje dýchanie . Zvyšuje tiež arteriálnu vazodilatáciu zvýšením periférneho prietoku. Znižuje sa aj frekvencia dýchania, vylučovanie adrenalínu a noradrenalínu nadobličkami, ako aj bazálny metabolizmus.
Chémia úzkosti: zmiernenie následkov
Kľúč k upokojeniu úzkosti spočíva v jednom fakte: sympatický a parasympatický systém nemôžu byť aktívne súčasne. Z tohto dôvodu je cieľom deaktivovať sympatický systém, aby sa aktivoval parasympatický systém pomocou relaxačných a dýchacích techník.
Úzkosť má jasný biologický a fyziologický základ. Telo s tým pomáha a pripravuje sa na to, čo sa môže stať. Na druhej strane sme sa naučili, že chémia úzkosti je založená na čo jednotlivec považuje za nebezpečné o meno.
Úzkosť sama o sebe nie je negatívna, práve naopak; alebo aspoň fyziologické mechanizmy, ktoré túto reakciu umožňujú, nie sú. Problémom môže byť, keď všetky podnety, ktoré sú nebezpečné alebo nespôsobujú reakciu na útek alebo boj.
Karoséria sa pripravuje na niečo, čo sa nestane: je to, ako keby sme stlačili plyn bez toho, aby sme autu dovolili ísť rýchlo. Nezmyselné plytvanie.
