Paul Watzlawick a teória ľudskej komunikácie

Tvrdí to rakúsky psychológ Paul aj keď si to málo uvedomujeme. Na druhej strane sa zúčastňujeme už od narodenia

Postupne sa učíme, čo povedať a ako to urobiť, ako aj mnohé formy komunikácie, ktoré existujú v našom každodennom živote. Zdá sa neuveriteľné, že taký zložitý proces zostáva tak nepovšimnutý a je asimilovaný takmer bez vedomého úsilia. Isté je len to bez komunikácie údajne nemohla pokročiť ani sa vyvinúť do dnešnej podoby. Aké sú komunikačné mechanizmy, ktoré nám umožňujú vzťahovať sa a ktoré napriek ich dôležitosti neberieme do úvahy? Poďme sa ponoriť hlbšie nižšie.

Nedá sa nekomunikovať. -Paul Watzlawick-

Paul Watzlawick

Paul Watzlawick (1921-2007) bol rakúsky psychológ, referenčný bod pre terapiu známy a systematický medzinárodne uznávaný za svoju prácu Návod, ako sa stať nešťastným publikované v roku 1983. Získal doktorát z filozofie, študoval psychoterapiu na Inštitúte Carla Junga v Zürichu a bol profesorom na Stanfordskej univerzite.

Watzlawick s Janet Beavin Bavelas a Donom D. Jacksonom v Inštitúte pre výskum duševného zdravia v Palo Alto vyvinul teóriu ľudskej komunikácie základný kameň rodinnej terapie. V druhom prípade sa komunikácia neuplatňuje ako vnútorný proces, ktorý vychádza zo subjektu, ale ako ovocie výmeny informácií, ktorá má pôvod vo vzťahu.

Ak vezmeme do úvahy túto perspektívu, nie je až tak dôležitý spôsob komunikácie medzi nami alebo či je ten druhý vedomý alebo nie, ale skôr ako komunikujeme v prítomnom okamihu a spôsobom kde sa navzájom ovplyvňujeme . Pozrime sa nižšie na základné princípy, na ktorých je založená teória ľudskej komunikácie a aké ponaučenia z nich môžeme vyvodiť.

5 axióm teórie ľudskej komunikácie

Nie je možné nekomunikovať

Komunikácia patrí k životu. Týmto princípom sa Paul Waztlawick a jeho kolegovia odvolávali na skutočnosť, že všetky správania sú formou komunikácie na implicitnej aj explicitnej úrovni . Dokonca aj mlčanie prenáša informácie alebo správu, čo znemožňuje nekomunikovať. Nekomunikácia neexistuje.

Aj keď nerobíme nič na úrovni verbálne či niečo prenášame alebo nie. Možno nemáme záujem

Komunikácia má obsahovú úroveň a vzťahovú úroveň (metakomunikácia)

Táto axióma odkazuje na skutočnosť, že v komunikácii nie je dôležitý len samotný význam správy (úroveň obsahu), ale rovnako dôležité je aj to, ako chce byť hovoriaci človek pochopený a ako očakáva, že mu porozumejú ostatní (úroveň vzťahu).

Keď sa spájame s inými, prenášame informácie, ale kvalita nášho vzťahu môže dať týmto informáciám iný význam.

Interpunkcia dáva iný význam na základe osoby

Tretiu axiómu vysvetlil Paul Watzlawick takto: The prírody vzťahu závisí každý z nás si vždy vytvorí verziu toho, čo pozorujeme a prežívame a na jej základe nadväzuje vzťahy s inými ľuďmi.

Táto zásada je základná, keď máme vzťah k iným a mali by sme ju brať do úvahy pri každej interakcii. Všetky informácie, ktoré sa k nám dostanú, sú filtrované

Okrem toho, ďalším kľúčovým aspektom komunikácie je, že každý účastník rozhovoru verí, že správanie iných je príčinou jeho vlastného správania, zatiaľ čo v skutočnosti je komunikácia oveľa zložitejším procesom a nemožno ju zredukovať na jednoduchý vzťah príčina-následok. Komunikácia je cyklický proces, v ktorom každá strana prispieva jedinečným spôsobom k moderovaniu výmeny.

Digitálny režim a analógový režim

Vychádzajúc z teórie ľudskej komunikácie sa predpokladá existencia dvoch spôsobov:

Digitálny režim. Táto forma sa vzťahuje na to, čo sa hovorí prostredníctvom slov, ktoré sú nositeľom obsahu komunikácie. Analógový režim.

Symetrická a doplnková komunikácia

Na záver s touto axiómou máme v úmysle klásť dôraz na spôsob, akým sa správame k druhým : niekedy v podmienkach rovnosti, zatiaľ čo iní v podmienkach nerovnosti.

Keď je vzťah, ktorý udržiavame s inou osobou symetrický, pohybujeme sa na rovnakej úrovni; inými slovami, je tu podmienka rovnosti a rovnakej sily počas komunikačnej výmeny, ale neintegrujeme sa. Ak je vzťah komplementárny, ako napríklad vo vzťahoch otec-dieťa učiteľ/žiak alebo obchodník/zákazník, ocitneme sa v podmienkach nerovnosti, ale akceptujeme rozdiely a umožníme tak dokončenie interakcie.

Ak vezmeme do úvahy všetky tieto princípy, dospejeme k záveru, že vo všetkých komunikačných situáciách je dôležitý samotný vzťah ; teda spôsob interakcie všetkých ľudí zapojených do komunikácie a nie až tak individuálna rola.

Ako vidíme, komunikácia je oveľa zložitejší proces, než si predstavujeme, predstavuje nespočetné množstvo implicitných aspektov, ktoré sa prejavujú v každodenných vzťahoch.