Láska vzniká rozprávaním. Ale nielen hovoriť slovami, ale hovoriť svojím telom, naším postojom, naším jazykom, naším pohľadom. Pretože takýto intenzívny prejav nemôžeme zredukovať na jednoduchý sexuálny akt.
Milovať sa znamená robiť poéziu s našimi telo a s našou mysľou celou našou bytosťou . Pretože láska je tvorená dušami a telami, ktoré sú navzájom prepletené v maximálnom emocionálnom prejave.
Lacan mal teda pravdu, keď povedal, že je jasné, že práve rozprávaním sa milujeme. Láska nemôže byť zredukovaná na banálny telesný akt; práve s pohľadom na svoju podstatu s celým sebou samým sa prenáša neha, tajomnosť a teplo túžby.
Na tvojom tele sa mi páči sex.
Na tvojom sexe sa mi páčia tvoje ústa.
Čo sa mi páči na tvojich ústach, je tvoj jazyk.
Na tvojom jazyku sa mi páči to slovo.
(Julio Cortazar)
Erotika za vzhľadom: predohra k emocionálnej nahote
Nevyzlečiete sa úplne, kým erotizmus vášho pohľadu neprekoná telesnú bariéru. Zvádzame sa cez rôzne gestá, spájame sa cez emócie, obklopujeme sa vďaka nálepkám, ku ktorým nás tlačí etiketa lásky.
Povznášajúce slová v ich najplnšom vyjadrení nás približujú nahota emocionálny, ktorý možno zahliadnuť na obzore, ale ktorý sa naozaj podarí dosiahnuť len máloktorému páru.
Je ťažké znovu vytvoriť tento koncept v spoločnosti, ktorá získala koitus-centrické vzdelanie. . Nie je to však tak: sexuálny kontakt je len súčasťou milovania.
Zvyčajne si to uvedomíme, keď si všimneme, že niečo nie je v poriadku, keď preskočíme krok a niečo sa pokazí, keď nevedieme dialóg ani s telom, ani pohľadmi či pohladením. Ospravedlnením za naše emocionálne potreby ich teda komunikujeme s dôrazom.
Presviedčame sami seba, že chyba je v našom tele, keď sme v skutočnosti nedovolili našej mysli, aby sa navzájom spojila. Zabúdame, že predohra nie je záležitosťou 30 minút, ale hodín a hodín a že je nepochybne oveľa intímnejšia ako čas, ktorý nám patrí.
Teoretizovať o láske však znamená vybrať si konkrétny typ lásky. Je teda na čitateľovi, či sa s týmto názorom stotožní alebo nie.
Úvaha, ktorú vám dnes chceme priniesť, má však v úmysle zdôrazniť skutočnosť milovanie a sex nie je to isté . Tým najabsolútnejším spôsobom. Aspoň nie v koncepte lásky, ktorý zdieľame na kultúrnej úrovni. Mať sex môže znamenať milovať kožu toho druhého, ale nie jeho vnútro, nie jeho podstatu, ktorá presahuje kontakt.
Citová nahota: najkrajšia predohra
Ešte raz citujme veľkého Lacana: láska je to, kým je, stretáva druhého tým, že je sám sebou. Svet by bol úplne iný, keby sme pred vyzlečením tela vyzliekli aj dušu.
Pretože ako sme už uviedli najintímnejšie stretnutie dvoch ľudí nie je sexuálna, ale emocionálna nahota. K tejto výmene dochádza, keď prekonáme strach a ukážeme sa druhému takí, akí sme v každom z našich aspektov.
Nie je ľahké dosiahnuť cieľ. K citovej nahote sa nedostanete ľahko a len tak s hocikým. Chce to čas, silu a túžbu počúvať, cítiť a objať emócie .
Načúvať sebe, spájať sa a učiť sa o našom emocionálnom dedičstve alebo skenovanie emocionality nášho tela je nevyhnutné, aby sme jasne videli strachy, konflikty, neistoty, úspechy a poznatky.
Pretože sa skutočne milujeme len vtedy, keď poznáme svoju emocionálnu filozofiu, keď preskúmame svoje slabosti, keď si uvedomíme, čo nás bolí a čo nám dáva život.
Je nevyhnutné kontemplovať obraz v našom emocionálnom zrkadle, aby sme sa premietli do oblečenia, ktoré nás oblieka, čo môže byť pohľad, slová, pohladenie alebo náklonnosť. Takto sa robí láska.
