Poznáte pojem kultúrneho privlastnenia ? Hovoríme o tom v tomto článku. Umenie je výsledkom kontaminácie rôznych vplyvov zmesi emócií a tiež napodobňovania. Problém je v rozlíšení medzi týmto spôsobom tvorby a pojmom krádež kópií alebo plagiát.
V tomto zmysle sú autorské práva rozriedené v súbore kolektívnych identít a ustupujú tradície, ktoré vznikli z dynamiky moci v ktorých silnejší vo všeobecnosti vykorisťujú slabšieho. Tento pojem vyjadruje to, čo mnohí definujú ako kultúrne zneužitie.
Okolo tejto myšlienky sa rozvinulo značné množstvo diskusií. To je prípad tetovaní s polynézskymi kmeňovými motívmi, ktoré sa stali mimoriadne populárnymi a vyvolali viaceré kontroverzie.
Čo znamená kultúrne privlastnenie?
Ako sme spomínali pri privlastňovaní si kultúry máme na mysli prijatie nástrojov, obrazov a symbolov, ktoré pochádzajú z kultúry, ktorá nie je vlastná.
V súvislosti s týmto pojmom sa pýtame, či by sme mali skutočne hovoriť o sprenevere alebo vo väčšine prípadov o obyčajnej pocte iným kultúram.
Ak sa však koncept kultúrneho privlastnenia ďalej analyzuje, zistíme, že zahŕňa aj dynamiku moci. Rovnako ako v prípade a kultúry dominantný, ktorý si privlastňuje prvky iných kultúr, ktoré boli systematicky utláčané .
Koncept kultúrneho privlastnenia je čoraz viac predmetom diskusie, hoci nejde o novú tému. Globalizácia a technologický pokrok nám umožňujú prístup k veľkému množstvu informácií jediným kliknutím. Hoci tento koncept nie je nový, zmenil sa jeho globálny rozmer. Čo však odlišuje kultúrne privlastňovanie od jednoduchého vzdávania pocty kultúre?
Dva kľúčové body na odpoveď na túto otázku spočívajú v súhlas a zdieľanie výhod . Je to preto, že privlastňovanie, najmä v hudobnej oblasti, má vo všeobecnosti jasný ekonomický záujem.
V tomto zmysle môže kultúrne privlastnenie označovať využívanie určitých exotických symbolov kultúrnym priemyslom. Toto využívanie by sa uskutočnilo bez akéhokoľvek uznania kultúry pôvodu v symbolickej alebo ekonomickej forme.
Pojem asimilácie
Téma kultúrneho zneužívania je pomerne zložitá . Svoj pôvod nachádza v sútoku všetkých našich príbehov a na jej hlbšiu analýzu je potrebné pochopiť, ako funguje medzinárodná mocenská dynamika.
V prvom rade je vhodné spomenúť ďalšie uhly pohľadu na danú tému. Napríklad počujeme, že ľudia, ktorí nepochádzajú zo Západu, ktorí nosia džínsy, alebo domorodí ľudia, ktorí hovoria po anglicky, si v určitom zmysle privlastňujú dominantné kultúry.
Musíme však mať na pamäti aj to marginalizované skupiny nemajú dostatok právomocí rozhodnúť sa, či zostanú alebo nezostanú pri svojich tradícií . V tomto zmysle k asimilácii dochádza, keď ľudia patriaci do takýchto skupín prijímajú prvky dominantných kultúr, aby prežili.
Niekoľko príkladov
Svet hudby ponúka veľmi presné príklady kultúrneho privlastnenia. Napríklad Elvisovo šírenie afroamerickej hudby alebo z twerkovanie ktoré sa ešte pred niekoľkými rokmi spájali s nebielymi skupinami nízkej sociálnej vrstvy.
Kultúrne privlastnenie sa preto objavuje ako spôsob monetizovať aspekty, ktoré existovali mimo trhu a že im v ňom bola predstavená bielo-západná perspektíva. Aj keď využíva imidž etnickej skupiny, je to znak toho, ako ďaleko sú tieto skupiny od centier ekonomického rozhodovania.
Je kultúrne privlastňovanie skutočným problémom?
Kultúrne privlastnenie je problematický pojem, ktorý niektorí ľudia popierajú. Je to spôsobené niekoľkými dôvodmi:
- Veľa ľudí to tvrdí Hoci kultúrne privlastnenie existuje, nie je to problém. Ich argumenty sa točia okolo jednej myšlienky: kultúry sú premenlivé a nemajú hranice. Plynú a neustále sa menia, prechádzajú z ruky do ruky.
- Aby sme mohli hovoriť o privlastňovaní si kultúry, musia existovať kultúrnych prvkov patriacich niekoľkým. Existuje uzurpácia, keď je človek v rukách iných zbavený možnosti užívať si niečo, čo sa dovtedy tešilo. V kultúrnej apropriácii sa vo veľkom šíri niečo, čo predtým patrilo malej skupine ľudí.
Populárne Príspevky
