Dnes sa viac ako kedykoľvek predtým zdá, že svet je stále menší a menší. Veľké vzdialenosti už nie sú problém a každý deň prichádzame do kontaktu s ľuďmi, ktorí pochádzajú z iných krajín a iných kultúr Je veľa takých, ktorí sa rozhodnú odísť žiť do zahraničia.
Niektorí to robia z núdze, iní z núdze zlepšiť kvalitu svojho života kvôli štúdiu, práci a dokonca aj z emocionálnych dôvodov. Isté je, že nie je to isté urobiť si výlet za objavovaním sveta a presťahovať sa na iné miesto, integrovať sa a prispôsobiť sa jeho životnému štýlu.
Psychológia sa tiež zaujímala o toto prispôsobenie sa iným kontextom, než je jej vlastný. V posledných desaťročiach rôzne výskumy sa zamerali predovšetkým na stres, ktorý nám spôsobuje to, čo nepoznáme a na schopnosti každého z nás vysporiadať sa s inou kultúrou, ako aj na prepojení tej druhej s kreativitou jednotlivcov.
Ale až donedávna neboli do hĺbky preskúmané vplyv sociálnych noriem iných kultúr na blahobyt ľudí, ktorí sa do nich snažia integrovať. Tím výskumníkov z University of Essex pod vedením Nicolasa Geeraerta v marci tohto roku zverejnila správu o vplyve sociálnych noriem a osobnostných čŕt, ktoré ovplyvňujú integráciu tých, ktorí odchádzajú žiť do zahraničia.
Strnulosť spoločenských noriem
Aj keď žijeme v mnohých ohľadoch v globalizovanom svete spoločenské normy stále rozdeľujú svet a v mnohých prípadoch vyvolávajú pocit vytvárania väčšej vzdialenosti. Aj to sú faktory, ktoré integráciu nového obyvateľa viac či menej sťažujú.
Táto štúdia nám to vysvetľuje skrátka to Existujú ťažké krajiny kvôli strnulosti ich sociálnych noriem a nízkej tolerancii smerom k odchýlke od týchto noriem. Na druhej strane sú flexibilnejšie krajiny, ktorých sociálne normy sú menej rigidné a ktoré môžu počítať s pomerne vysokou mierou tolerancie voči iným zvykom.
S ohľadom na ľudia narodení a vyrastaní v ťažkých krajinách alebo kultúrach sa lepšie prispôsobia žiť v zahraničí. V skutočnosti títo ľudia vyvinuli a veľmi rigidné vnímanie sociálnych noriem a veľmi ľahko ich rozpoznajú a prispôsobia sa im.
Bez ohľadu na to, že ste sa narodili v jednej krajine a nie v inej, táto štúdia potvrdzuje, že kultúrna úzkosť má negatívny vplyv na ľahké prispôsobenie sa iným kultúram. Ďalej faktory, ktoré tento vplyv výrazne spomaľujú, prechádzajú od chcenia byť akceptovaný k plneniu svojej úlohy prechádzajú spoluprácou s ostatnými, nemajú očakávania odlišného zaobchádzania a odmietajú pokušenie porušovať pravidlá.
Experiment: život v zahraničí
Geeraertov tím spolupracoval s 889 dobrovoľníkov, ktorí sa zúčastnili na medzinárodnom výmennom programe. Boli to stredoškoláci, ktorí žili 18 mesiacov v hostiteľskej rodine v cieľovej krajine a navštevovali miestnu školu.
Boli im poskytnuté dotazníky na meranie stupňa sociokultúrnej adaptácie, ktorá sa týka robenia vecí správnym spôsobom . Hodnotila sa aj psychická adaptácia, t. j. či sa cítili dobre. A nakoniec dotazníky merali šesť osobnostných vlastností: otvorenosť skúsenosti pokora-čestnosť láskavosť emocionalita svedomie a extroverzia.
Celkovo 23 krajín poslalo a privítalo študentov. Niektoré z týchto krajín boli považované za obzvlášť ťažké. To je prípad Indie a Malajzie, Japonska alebo Číny. Na druhom konci linky boli zahrnuté flexibilnejšie krajiny ako Brazília a Maďarsko, Nový Zéland a Spojené štáty.
Výsledky štúdie
Po analýze zozbieraných údajov závery Geeraertovho tímu potvrdili výsledky, ktoré sa očakávali. Jednotlivci, ktorí cestovali a žili vo flexibilných krajinách, mali menšie problémy s prispôsobením sa spoločenským normám. Najmä tí, ktorí pochádzali z krajín, ktoré boli z regulačného hľadiska náročné, oveľa viac ako tí, ktorí patrili k flexibilnejším alebo neformálnym kultúram.
Navyše integrácia v cudzine bola väčšia pre tých, ktorí sa správali pokorne a priateľsky . Na záver sa zdá, že dva najdôležitejšie faktory pre vývoj predikcie väčšej alebo menšej miery adaptácie na život v zahraničí by boli typ osobnosti a vzdialenosť (alebo blízkosť) medzi vlastnými kultúrnymi faktormi a faktormi zvolenej destinácie.
