Začiatkom 20. storočia v roku 1909 maďarský lekár Rezsö Balint – ktorý dal meno Balintovmu syndrómu – uvádza opis klinického obrazu pozorovaného už na konci 19. storočia, ktorý nazýva optická ataxia. Vyznačuje sa ťažkosťami s presným uchopením predmetov, pretože oči a ruky sa nepohybujú koordinovane.
Neskôr Smith v roku 1916 a Holmes v roku 1918 reinterpretovali tento stav ako defekt vo vizuopriestorovej orientácii.
V roku 1953 Hécaen a Ajuriaguerra definitívne definovali deskriptívny rámec Balintov syndróm ktorý pozostáva z psychická paralýza pohľadu, tvárovo-motorická ataxia a zraková nepozornosť .
Charakteristika Balintovho syndrómu
Balintov syndróm sa vyznačuje predovšetkým tým tri zmeny, ktoré tvoria špecifickú triádu tohto klinického obrazu :
- Neschopnosť vidieť a uchopiť predmety.
- Optická ataxia.
- Vizuálna nepozornosť, ktorá zasahuje najmä do okraja poľa, aj keď Pozornosť na ostatné podnety zostáva nezmenená.
Necitlivým článkom, ktorý spája všetky najvzdialenejšie a najrozmanitejšie obrazy, je vízia.
-Robert Bresson-
Príčiny Balintovho syndrómu
Táto porucha je spôsobená bilaterálne lézie v parietálnych lalokoch alebo parieto-okcipitálnych oblastiach po strelných zraneniach mŕtvica alebo iná trauma.
- Uhlový gyrus.
- Dorzolaterálna oblasť vlk (oblasť 19).
- Precuneus (horný parietálny lalok).
Najnovšie prehľady prípadov zdôrazňujú lézie uhlový gyrus ako kritický faktor pre rozvoj Balintovho syndrómu .
Príznaky
Ľudia trpiaci touto poruchou nie sú schopní lokalizovať vizuálny podnet a majú poruchy hĺbkového vnímania majú obmedzenú schopnosť meniť smer pohľadu pred podnetom, a keď sa im to podarí, deje sa to neorganizovaným spôsobom bez dosiahnutia potrebnej presnosti ani nie je možné udržať správnu fixáciu.
Charakteristickým znakom patológie je simultanagnózia alebo zúženie zrakovej pozornosti na stimulačný objekt s následnou neschopnosťou vnímať vizuálny priestor v jeho celistvosti.
Je to prekvapujúce, pretože subjekty môžu vidieť aj tie najmenšie detaily (škvrny na malých objektoch), ale nie globálnu scénu, a preto sa vo väčšine prípadov správajú, akoby boli slepí.
Zvláštnosti poruchy
Pri objektívnom vyšetrení niektorí pacienti sú schopní sledovať pohyby svojich prstov, ale nie pohyby vyšetrujúceho ; podobne sú schopné dotýkať sa špecifických bodov svojho tela, ale nie vonkajších predmetov.
Ťažkosti so zmenou zrakového zamerania bránia nástupu fixácie, ktorá sa prejavuje príznakom zrakovej nepozornosti.
Ťažkosti pri lokalizácii vizuálneho stimulu v priestore - ktorý je dezorganizovaný, keď je podnet inej povahy - vytvára optickú ataxiu.
Ako sa robí diagnóza?
Hodnotí sa zmena videnia predmetov pozorovanie pohybu očí a ich fixácia pred pohybom e na manuálne deaktivovanie stimulu, akým je napríklad očná baterka.
Zmena týkajúca sa schopnosti uchopenia predmetov sa hodnotí zobrazením rôznych predmetov v rôznych výškach a s rôznymi farbami a veľkosťami, aby sa pozoroval pohyb a ťažkosti pri ich dosahovaní, ako aj čas vykonania aktivity.
Optická ataxia sa posudzuje prečítaním textu s výpočtom počtu chýb, neplynulosti v dôsledku prerušenia resp. pozorovanie sakadických pohybov a fixácie .
Absenciu vizuálnej pozornosti možno nepriamo overiť vzhľadom na to, že nedávna spomienka je určená vizuálnym multistimulom; alebo pozorovaním spôsobu, akým pacient sleduje alebo nesleduje pohyb baterky alebo určité progresívne svetelné podnety.
Vízia je umenie vidieť neviditeľné veci.
-Jonayhan Swift-
Liečba
Keďže Balintov syndróm sa vyskytuje v dôsledku ťažkého poranenia mozgu liečba spočíva v obnovení stratených funkcií prostredníctvom relácií rehabilitácia .
Vo väčšine prípadov sa ako hlavný prístup používa pracovná terapia. Táto terapia sa môže vykonávať tradičnými metódami alebo aplikáciou nových technológií v závislosti od rozsahu prípadu a voľby ošetrujúceho lekára.
Cieľom terapie je čo najviac znížiť ťažkosti pacientov ako aj zlepšovanie svojich zručností, aby mohli lepšie zvládať svoj stav.
