Ateizmus: čo vieme?

Ateizmus je popieranie existencie Boha alebo božskej bytosti . Znie to jednoducho? Ak si myslíte, že problém sa scvrkáva na rozdiel medzi ateistami a veriacimi, mali by ste sa zamyslieť znova.

Táto heterogenita môže závisieť od strachu každého ateistu z osvojenia si rovnakého správania ako veriaci. Hoci sa to môže zdať urážlivé, je to skôr odmietnutie akéhokoľvek dogmatického alebo extrémneho postoja.

Pre ateizmus je však ťažké vziať na seba masku náboženského fundamentalizmu, ako ho poznáme. Vo všeobecnosti boj ateizmu sleduje myšlienku sekulárnej spoločnosti, v ktorej náboženstvo má rovnakú hodnotu ako viera v Santa Clausa.

Inými slovami presvedčenie bez vedeckého základu, ktoré však nesmie nadobudnúť negatívnu hodnotu ak sa chápe, čo to je: viera. Sekulárny štát je štát, v ktorom je povolené písanie a porovnávanie bez toho, aby boli urážlivé. V konfesionálnej alebo náboženskej spoločnosti by však mohlo byť riskantné aj napísať tento článok.

Početné nuansy ateizmu

Filozofi majú radi Antony Flew a Michael Martin rozlišujú medzi pozitívnym (silným) ateizmom a negatívnym (slabým) ateizmom. Prvý vedome tvrdí, že Boh neexistuje; druhý nepotvrdzuje neprítomnosť boha, ale je skôr stavom nedôvery.

Pozitívny ateizmus je všeobecný pojem používaný na opis ateistov, ktorí zastávajú premisu, že Boh neexistuje ako pravda. . Inými slovami, pozitívnemu ateistovi ide o sprevádzanie tvrdenia, že Boh neexistuje, dôkazmi. Negatívny ateista tvrdí, že tomu neverí, ale nemá v úmysle vyvrátiť opak.

Agnosticizmus na druhej strane tvrdí, že nie je možné vedieť, či Boh existuje alebo nie, pretože nemáme potrebné vedomosti na potvrdenie jednej alebo druhej veci. Niektorí si myslia, že agnostik je zbabelý ateista.

Nemôžeme zastávať myšlienku, že človek má potrebné racionálne zdroje na odlíšenie Boha od imaginárneho sveta, ako sú víly alebo morské panny. Zároveň nemôžeme pevne poprieť, že Boh neexistuje v skutočnom a objektívnom svete.

Rozdiel medzi rôznymi významami nám umožňuje lepšie pochopiť dôvody, ktoré riadia rôzne nuansy ateizmu. Každý argument však môže slúžiť na ospravedlnenie jednej formy ateizmu a nie inej. Na svete je až jedna miliarda ateistov hoci sociálna stigma, politický tlak a intolerancia sťažujú presný odhad.

Dôvody ateizmu

Ospravedlňovanie ateizmu teda môže sledovať viacero ciest. O tom, aké informácie máme k dispozícii a ako by sa mali interpretovať, sa vedú nekonečné spory. Nehovoriac o širších metaepistemologických obavách o úlohách argumentov, uvažovania, presvedčení a religiozity v ľudskom živote.

Ateista často nielen tvrdí, že skutočnosť, že Boh neexistuje, je podložená dôkazmi, ale všeobecnejšie obhajuje potrebu založiť svoje presvedčenie na dôkazoch.

Ateisti vždy podporovali iracionalitu náboženského uctievania teda veriť v existenciu nadprirodzenej bytosti, pretože neexistuje dôkaz o opaku. Ani by sme nepovažovali za rozumné, ak by človek veril, že má rakovinu, pretože nemá dôkaz o opaku.

Je debata o Bohu logická?

• Existuje mnoho pozícií ateizmu; napríklad súbor zrážky známe aj ako cvičenia v deduktívnej ateológii, ktorých cieľom je dospieť k záveru, že existencia Boha je nemožná.

• Ďalšiu veľkú skupinu dôležitých a rozhodujúcich argumentov možno zhromaždiť pod názvom induktívna ateológia. Tieto pravdepodobnostné myšlienky vyvolávajú úvahy o prirodzenom svete, ako je napr utrpenie rozšírené alebo objavy biológie či kozmológie.

The teologický nekognitivizmus popiera, že myšlienka Boha je významnáalebo má propozičný obsah, ktorý možno hodnotiť z hľadiska pravdivosti alebo nepravdivosti. Náboženské prejavy sú skôr vnímané ako komplexná forma emócií alebo vyjadrenie duchovnej vášne.

• Práve naopak induktívne a deduktívne metódy treba považovať za kognitivistické lebo uznávajú, že výroky o Bohu majú významný obsah a možno ich určiť ako pravdivé alebo nepravdivé.

Závery

Otázky o existencii Boha sa preto rozširujú na otázky biológie, fyziky, metafyziky, filozofie vedy, etiky, filozofie jazyka a epistemológia . Primeranosť ateizmu vo všeobecnosti závisí od primeranosti celého konceptuálneho a vysvetľujúceho opisu sveta.

Na osobnej úrovni verím, že Boh môže mať pre každého z nás iný význam. Nezaujíma ma myšlienka Boh náboženstiev pretože v mojom vnútornom svete to nerieši moje existenčné problémy.

Ide predovšetkým o osobné a subjektívne rozhodnutie. V každej vyspelej spoločnosti môžu obe pozície koexistovať rešpektujúc priestor každého.