Hádanky ľudského mozgu sú večnou oblasťou výskumu. Napriek tomu pretrvávajú. V skutočnosti existuje veľa otázok, na ktoré veda zatiaľ nedokázala odpovedať. Bolo predložených len niekoľko fascinujúcich vysvetlení.
Náš mozog predstavuje len 2% nášho tela. Napriek tomu spotrebuje 20 % celkového kyslíka a energiu prítomnú v našom organizme. Ak by sa nám podarilo pripojiť elektródu k mozgu, jej energia by rozsvietila iba 60-wattovú žiarovku. Napriek tomu tento orangutan premenil celú planétu.
Naše neuróny sú viditeľné iba pod mikroskopom. Je ich viac ako 100 000 miliónov, ale nie sú schopné reprodukcie. S týmto kolosálnym orgánom sa ľudská rasa mohla stať tým, čím je dnes. Záhada však pokračuje a aby sme to demonštrovali, uvádzame niektoré záhady ľudského mozgu, ktoré stále nie sú vyriešené.
7 hádaniek ľudského mozgu
1. Intímne tajomstvá pamäti
Keď sa naučíme niečo nové, v mozgu nastanú zmeny. Nie je však známe, ako prežívajú, ani aké sú konkrétne dôsledky.
Podobne jednou z veľkých hádaniek ľudského mozgu je, ako rôzne typy pamäť . Existuje krátkodobá a dlhodobá pamäť. Existuje explicitná pamäť, ktorá je zodpovedná za presné údaje. A implicitná pamäť, ktorá sa týka činností, ako je napríklad plávanie.
Vedci sa domnievajú, že vo všetkých typoch pamäte existuje spoločný prvok, ale na molekulárnej úrovni ho ešte nenašli. Dokonca ani nevedia, ako a prečo sa spomienky upravujú alebo vymazávajú.
2. Emócie
Emócie predstavujú jednu z najväčších hádaniek ľudského mozgu . V prvom rade si musíme uvedomiť, že sme ešte nedospeli k jednomyseľnému konsenzu o ich definícii z neurologického hľadiska. Vieme, že ide o stavy mozgu a že tieto stavy nám umožňujú priradiť hodnotu faktom. Vieme tiež, že z toho vzniká akčný plán. Toto pozorovanie však nezdieľa celá vedecká komunita.
Emócie majú fyzický základ . Menia sa svalové napätie tlkot srdca, telesná teplota atď. Zmeny v mozgu sa vyskytujú aj z hľadiska neurotransmiterov. Podrobné fungovanie tohto súboru procesov však nie je známe.
3. Tajomstvá inteligencie
Z neurologického hľadiska Neexistuje žiadna konsenzuálna definícia inteligencie . Na objasnenie pojmu inteligencia sa uchyľujeme k myšlienkam spojeným s jej hodnotením. Neexistuje však mozgový diagram, ktorý by sa dal použiť ako definícia tejto schopnosti.
Niektoré štúdie naznačujú, že inteligencia má určitý vzťah s pracovnou pamäťou . Tento výskum však nie je definitívny. Je známe, že na intelektuálnych javoch sa súčasne podieľajú rôzne oblasti mozgu a rôzne myšlienkové mechanizmy. Napriek tomu inteligencia naďalej predstavuje jednu z veľkých záhad ľudského mozgu.
4. Prečo spíme a snívame?
Vždy akt spať a snívanie bolo spojené s odpočinkom. Avšak v posledných desaťročiach sa zistilo, že mozog zostáva počas spánku veľmi aktívny . V niektorých fázach spánku totiž funguje viac, ako keď je človek hore.
V súčasnosti existuje niekoľko akceptovaných hypotéz, ale pravdou je, že stále nevieme, prečo spíme a snívame. Má síce regeneračnú funkciu, no nie je jediným účelom spánku. Hovorí sa, že spaním lepšie riešite problémy a opravujete naučené dáta, preto je to príprava na akciu.
5. Neuvedomujeme si vedomie
Vedomie je psychologický a antropologický filozofický koncept, ale aj neurologická téma. V súčasnosti je známe, že kontakt s materiálnymi vecami generuje malé mozgové zmeny.
Avšak jedna z najväčších hádaniek mozog človeka sa týka spôsobu, akým sa vytvárajú rôzne úrovne vedomia . Takzvané vyššie vedomie alebo schopnosť objektívne rozpoznať univerzálnu realitu sa javí ako výsledok masívnej spätnej väzby z mozgových okruhov. V tejto veci nie sú žiadne ďalšie podrobnosti.
6. Simulácia budúcnosti: záhada
Jednou z najúžasnejších schopností nášho mozgu je schopnosť simulovať budúcnosti . Inými slovami predpovedajte, čo sa stane, predpovedajte to alebo si to domýšľajte. Je to úžasné vyjadrenie našej inteligencie a potenciálu.
Nie je známe, ako mozog dokáže vytvoriť takúto simuláciu. Má to závisieť od tvorby modelov a ich kontrastu s pamäťou. V súčasnosti nie sú známe mechanizmy, ktoré umožňujú túto simuláciu.
7. Časové javy
Mozog sa zrejme stretáva s určitými ťažkosťami pri spracovávaní udalostí, ktoré sa vyskytujú súčasne . Stáva sa to vtedy, keď dôjde k dvom alebo viacerým udalostiam rôznymi rýchlosťami.
Pokiaľ vieme, mozog sa ich snaží vnímať, akoby boli synchronizované; teda akoby sa vyskytovali rovnakou rýchlosťou. Tento jav môže spôsobiť napr dyslexia a spôsobovať pád starších ľudí. Nevieme, prečo sa to deje.
Napriek mnohým neurologickým pokrokom stále existuje množstvo hádaniek, ktoré je potrebné vyriešiť, pokiaľ ide o fungovanie ľudského mozgu. Nie je náhoda, ak vezmeme do úvahy, že ide o veľmi zložitý orgán a že je to ten istý orgán, ktorý plní mimoriadnu úlohu sebapoznania.
