Pre niekoho, kto si ubližuje, sa môže zdať správanie, ktoré nemá skutočnú logiku šialenstvo . Ide však o negatívny impulz, ktorý máme vo väčšej či menšej miere všetci v sebe a ktorý sa prejavuje u sebadeštruktívnych ľudí .
Sigmund Freud objavil, že všetci máme impulz k životu a všetkému konštruktívnemu a nazval to životný inštinkt; ale tiež zistil, že máme nepriateľa, ktorý sa prikláňa k smrti a deštrukcii a nazval to pud smrti.
To by bol jeden z dôvodov, prečo sa vojny vyskytovali vo všetkých dobách a vo všetkých kultúrach. Je to tiež dôvod, prečo sa u mnohých ľudí rozvinú sebadeštruktívne symptómy a správanie. Avšak len v niektorých prípadoch sa toto správanie vnucuje a stáva sa trvalými osobnostnými črtami.
Vo všeobecnosti sa to stáva keď je tam veľká zložka potláčaného hnevu. V skutočnosti tieto agresívne impulzy smerujú k niečomu inému, ale z nejakého dôvodu ich nemožno vyjadriť. Niekedy preto, že sú namierené na milovanú osobu, inokedy preto, že sa bojíme následkov, keď im dáme hlas.
V týchto prípadoch ja agresivita končí naliatím do seba. Vtedy sa jednotlivec naučí správať sa ako jeho najhorší nepriateľ
Vlastnosti sebadeštruktívnych ľudí
1. Le idee negatívne
Sebadeštruktívne myšlienky zahŕňajú všetky myšlienky, ktoré majú znehodnotiť človek brzdí jeho pokrok alebo znehodnocuje jeho úspechy.
Preto je priaznivý kontext pre sebanaplňujúce sa proroctvá : nestihneš to nezvládneš to nezvládneš . Ich sila je taká veľká, že sa nakoniec vyskytnú. Je to tiež prístup, v ktorom jednotlivec vždy kladie dôraz na to, čo mu chýbalo, čo nebolo dokonalé, čo nie je alebo nemá. To všetko predstavuje veľmi silnú živinu sebadeštrukcie.
2. Vynútená pasivita alebo neschopnosť
V tomto prípade pasivita súvisí s tým, že prestaneme konať keď čelíte situácii alebo okolnostiam, ktoré bolí nás to . Uvedomujeme si, že niečo je negatívne, ale nepodnikneme kroky na potlačenie alebo kontrolu jeho účinku. Stáva sa to vtedy, keď sa napríklad neubránime zneužívaniu alebo agresii.
Vynútená nekompetentnosť je ten sklon poukázať na nedostatok alebo nedostatok schopností . Namiesto snahy sa všetky tie osobné obmedzenia, ktoré sťažujú niečo dosiahnuť, nafukujú. Nevyvíjajú sa snahy na ich prekonanie, ale skôr sa stávajú ospravedlnením pre nekonanie.
3. Poruchy príjmu potravy
Spôsob, akým jeme, hovorí veľa o tom, ako o sebe myslíme a ako sa cítime. Mnoho sebadeštruktívnych ľudí si ubližuje tým, že nejedia .
To isté sa deje v opačnom extréme. Jesť príliš veľa spôsobuje niekoľko krátkodobých a dlhodobých zdravotných problémov. Niekedy sa objaví neukojiteľná chuť do jedla. Zhltneme sa, ale bez uspokojenia pociťujeme skôr smútok, vinu a... túžbu jesť viac.
4. Ubližovanie druhým a súcit so sebou samým
Sebadeštruktívni ľudia si často vytvárajú nepriateľské alebo škodlivé postoje voči ostatným . Vytvárajú zbytočné konflikty alebo sú bezohľadne hlúpi závidieť klebety atď. Druhého vnímajú zásadne ako zdroj porovnávania. Iní ich vidia ako zdroj frustrácie, pretože ich obmedzenia sú založené na porovnaní, v ktorom z nejakého dôvodu x alebo y vždy vyjde navrch.
Po takýchto konfliktoch je bežné, že sebadeštruktívni ľudia pociťujú hlboký súcit so sebou samým . Útočia, ale keď na ne reagujú, správajú sa ako obete neférového postoja. Urážajú, ale keď sú urážaní, ľutujú sa. Nepripúšťajú si, že ovocie ich úrody je ovocím toho, čo zasiali.
5. Sebapoškodzovanie a zneužívanie návykových látok
Sebapoškodzovanie je niekedy evidentné, inokedy nie. Niektorí ľudia strihajú alebo ťahajú vlasy. Vystavujú sa aj rizikovým situáciám, pri ktorých dochádza k pomerne častým nehodám. Inokedy sa to deje menej zrejmým spôsobom: bolestivým tetovaním alebo piercingom vo veľmi citlivej časti tela.
O sebapoškodzovaní môžeme hovoriť aj v prípade zneužívania o . Najzrejmejším prípadom je nadmerná konzumácia alkoholu. Závislosti sú vysoko sebadeštruktívne a v najextrémnejšom stupni vždy vedú k smrti.
6. Sociálna samovražda
K sociálnej samovražde dochádza, keď sú prerušené citové väzby s ostatnými.
Sebadeštruktívni ľudia sa izolujú a rozvíjajú rôzne druhy správania, ktoré dráždia ostatných . Niekedy sú príliš náročné alebo sa prejavujú pohŕdanie voči iným. Vidia len chyby ľudí. Veria, že ich správanie odmietania iných je oprávnené.
7. Skrývanie emócií a odmietanie pomoci
Pre sebadeštruktívnych ľudí je veľmi ťažké byť k sebe úprimní.
Preto je tiež veľmi ťažké im pomôcť . Ak im niekto poradí, aby išli k psychológovi, budú to brať ako prejav agresivity a pohŕdania. Môžu reagovať agresívne, ak dostanú radu alebo ak im niekto navrhne, že zmenou určitého správania by sa mohli mať lepšie. Títo ľudia sa konkrétne nechcú cítiť dobre a sú presvedčení, že v tejto situácii ich držia okolnosti alebo iní.
8. Fyzická a duševná nedbanlivosť
Sebadeštruktívni ľudia majú tendenciu zabúdať na svoje telo. Nešportujú a ani to nepovažujú za dôležité. Majú negatívny názor na svoje telo a samozrejme na fyzické potešenie, ktoré implikuje napríklad sexualita. Ešte menšiu pozornosť venujú osobnej starostlivosti. Nedostatok pozornosti a starostlivosti o ich telo je prejavom nízkeho sebavedomia, ktoré pociťujú.
Nevynakladajú námahu ani na riešenie svojich psychických problémov . Ak sú nevyspatí, akceptujú to a zdráhajú sa proti tomu konať. Ak zažijú emocionálnu tieseň, rozhodnú sa prenasledovať sami seba a nehľadať cestu, ktorá im to umožní vyriešiť.
9. Zbytočné sebaobetovanie
Život od vás často vyžaduje obete. Stojí však za to, keď mieria za vyšším cieľom . Keď sú nevyhnutným krokom k dosiahnutiu väčšej pohody. Ak sa jednoducho stanú neustálym utrpením, ktoré vedie k situácii, ktorá nepokračuje, zodpovedajú sebadeštruktívnemu správaniu.
Sú ľudia, ktorí predpokladajú, že tieto pokračujúce sebaobetovania sú dôkazom ušľachtilosti s dobrým srdcom alebo altruizmu. . V skutočnosti zakrývajú akt sebasabotáže. V správaní tohto typu sa skrýva zrieknutie sa túžob, snov a úspechov. Udržiavate bolestivú alebo nepriaznivú situáciu len preto, aby ste znížili svoje šance na dobrý pocit.
10. Vzťahová sabotáž
V konečnom dôsledku sa sebadeštruktívni ľudia necítia byť hodní lásky. V skutočnosti je ich sebaláska veľmi nízka. Preto akosi nevedia tolerovať vzťah, v ktorom je všetko v poriadku. Akokoľvek sa to môže zdať zvláštne, ak sa cítia milovaní alebo oceňovaní, urobia všetko, čo je v ich silách, aby vzťah ukončili. Cítia sa lepšie v úlohe obetí ako v úlohe šťastlivcov; uprednostňujú, aby sa im šťastie vyhýbalo, aby sa naň mohli sťažovať.
Je rovnako pravdepodobné, že sa stanú temperamentnými alebo náročnými. Všemožnými spôsobmi sa snažia toho druhého presvedčiť, že nestojí za to mať s ním nejaké spojenie alebo že náklonnosť, ktorú cítia, nemá žiadny základ. Sabotovanie pozitívnych vzťahov je spôsob, ako zostať v sebadeštruktívnej pozícii .
Tento typ správania odhaľuje nestrávené skúsenosti a ťažkosti týkajúce sa vlastného obrazu. Sebadeštruktívni ľudia sú v prvom rade obeťami seba samých. Sú uväznení v poriadku uloženom osobou alebo okolnosťou, proti ktorej sa nemohli brániť. Tento výrazný charakter je spôsobený traumatickými situáciami . Je to, ako keby bol človek uväznený v zrkadle, ktoré ho skreslene odráža.
Je jasné, že tieto črty načrtávajú človeka s problémami sebaúctu ako aj sebaponímanie. Vidieť seba konštruktívnejším spôsobom znamená spochybňovať autoritu alebo príkaz odovzdané. Za týmto profilom sa skrýva nevedomý strach byť napríklad šťastnejší ako rodičia, alebo dokázať, že náboženská pravda predsa len nie je taká pravdivá. V každom prípade, sebadeštruktívni ľudia potrebujú liečbu od profesionála.
