Unavená z bežných hrozieb a v slzách sa rozhodla pustiť si hudbu, aby si oddýchla od života. A
Keď sa jej slzy kotúľali po lícach a hrala hudba, snažila sa predstaviť si samu seba na inom mieste. Akékoľvek miesto bolo dobré, pokiaľ nemusela počúvať, čo ju bolelo. Život nemôže byť, tento život nemôže byť len krik. Život nie sú neustále hrozby, aj keď sú to jediné, čo poznáte.
Presvedčená, že nie je dosť dobrá, a keďže stratila všetku nádej, rozhodla sa, že to, čo počúva, bude sprievodcom jej života. A práve toto rozhodnutie spôsobilo, že sa stratila vo svojom vnútornom svete a výkriky sa zmenili na jej sebanaplnené proroctvo.
Jeho život sa zmenil na šepot, pretože nedokázal bojovať s výkrikmi vo vnútri.
Slová ako guľky dokážu ochromiť srdce
A ako vrabec so zlomeným krídlom, ktorý spadne do krabice, zostala zatvorená v tom svete nezmyselných šialencov. Pretože každý deň počuť, že je bezcenná, že nemôže uniknúť, ju pomaly zabíjalo a učilo ju len nenávidieť.
To nenávisť ktorý sa zrodil v nej a mal na ňu následky. Niet horšieho odsúdenia ako počúvanie slov iných, pretože slová ako guľky paralyzujú srdce a plnia krv jedom strachu a nerozhodnosti. A potom všetko, čo urobil, bolo preto, že to chceli ostatní a nie preto, že by na to myslel sám.
Premenená na karikatúru samej seba, každý výkrik sa stal ďalším kameňom na jej náhrobnom kameni. Ako živí mŕtvi a automat, robila to, čo chceli ostatní, aby sa vyhla hrozbám, ktoré by jej ublížili. A už nebola hudba, pretože v nej už nebol život, žiadna melódia, ktorá by ju prinútila zabudnúť na peklo, ktoré cítila.
Slová iných ju pochovali zaživa za to, že nedosiahla vrchol svojich očakávaní od seba samej.
Nemôžeš vyhnať výkriky z hlavy, ak najprv neopustili tvoje srdce
A tak dni plynuli s úsmevom ako v maske a pohľadom, ktorý mrazil na duši. Až si jedného dňa uvedomil, že už nepočuje žiadne výkriky, ale že necíti ani pokoj. Cítila sa prázdna a nepochopená a nechápala, prečo nie je šťastná, ak necíti výkriky, vyhrážky či urážky, ktoré ju potápajú.
Potom sa začal sám seba pýtať, čo vlastne chce, čo vždy chcel a uvedomil si, že to neznamená prestať počúvať tie výkriky. Chcel byť zadarmo a žiť svoj život bez toho, aby sa musel starať o to, čo povedali iní, ale tiež nemusel splniť všetky jeho očakávania.
Potom si uvedomil, že bolo chybou vypustiť výkriky z hlavy, ak tak neurobili
Si tým, kým si, nie tým, kým ťa chcú mať ostatní
Potom sa rozhodla, že cestu za ňu nikto nevyberie. Rozhodla sa, že nie je taká, ako o nej hovorili ostatní, nie je zbytočná ani hlúpa, nie je ničím, aj keď sa na to premenila, keď to počula toľkokrát. Otvorila batoh, ktorý nosila na pleciach, plný kameňov, ktoré sama rozhádzala po ceste a uvedomila si, že všetky tie kamene sú podmienečné prepustenie čo jej povedali ostatní.
Vyzbrojená odvahou a rytmom hudby, ktorá vychádzala z jej duše, sa rozhodla ísť vpred a že slová druhých už nikdy nebudú viesť jej život, pretože sa rozhodla vždy pamätať na to:
- Podriadiť sa želaniam druhých len vyvoláva bolesť: rozhodol sa byť vždy ich prvou voľbou. Lebo aj ona bola dôležitá a keby si nezačala vážiť samu seba, tak ani ostatní.
- Si tým, čím si: rozhodol sa, že možno existuje tisíc rôznych zvukov. Možno ju ľudia podrazili pri každom jej kroku, ale len ona poznala jej svet a životné okolnosti. Len ona vedela, aká v skutočnosti je a čoho je schopná dosiahnuť, aj keď sa ju nikto ani na chvíľu nezastavil.
- Čokoľvek robíte, robíte chyby: ale vždy je lepšie robiť chyby, keď robíte niečo, čo máte radi, ako nespĺňať očakávania iných ľudí. Naučil sa, že nie všetko, čo robí, môže potešiť ostatných a prijal to, pretože sa konečne dozvedel o sebaláske.
- Počúvanie seba samého je to najlepšie rozhodnutie, aké môžete v živote urobiť, a preto nasledovala melódiu poznačenú jej srdcom, pretože tá jediná jej ukázala, čo naozaj chce.
- Načúvať deštruktívnej kritike: zoči-voči urážkam, výkrikom a deštruktívnej kritike, ktorá neprináša nič dobré, sa naučil hluchý. Len to, čo, aj keď je to kritika, prináša niečo dobré, si zaslúži byť počúvané.
A ako správna bojovníčka ukázala, aká je odvážna a prestala sa v živote vzdávať toho, čo jej hovorili ostatní a začala žiť tak, ako naozaj chcela. S obrovským úsmevom a výberom cesty, ktorou sa vydať. Už sa nemusela obracať k hudbe, aby si oddýchla od života, pretože si melódiu vytvorila sama.
