Často počúvame, ako sa hovorí, že človeka nikdy neprestaneš spoznávať . Vždy sa nájde niekto, kto nás prekvapí nečakaným a príjemným správaním alebo niekto, kto nás sklame. A to môže viesť len k záveru, že v oblasti medziľudských vzťahov nemôžeme nikdy nič považovať za samozrejmosť. Ale je to naozaj tak?
Básnik John Donne povedal, že žiadny človek nie je úplným ostrovom sám o sebe. Všetci sme fragment, časť kontinentu, v ktorom sme nútení žiť spolu. A to nie je také jednoduché. Všetci by sme chceli, aby ľudia, s ktorými si vytvoríme úzke puto, vždy konali tak, ako chceme a ako očakávame.
Väčšina z nás má rada predvídateľnosť . Vedieť, že ak od niekoho niečo očakávame, bude sa správať presne tak. Predstavovať si a predpokladať, že váš partner, rodina a priatelia budú za určitých okolností reagovať určitým spôsobom; ktorí budú vždy spoľahliví, že predstava, ktorú o nich máme, je správna a že to tak aj časom zostane.
Táto premenná však nie je vždy splnená. Tento vzorec neponúka požadovaný výsledok vo všetkých prípadoch. Pretože nás ľudia často sklamú. Niekedy sme svedkami nečakaných reakcií, reakcií a správania, ktoré nielen nás prekvapí; ale čo nás bolelo. To všetko nás vedie k tomu, aby sme sa sami seba pýtali: urobili sme niečo zlé? Nemohli sme vidieť, kým naozaj je? Ale potom je to naozaj pravda nikdy neprestaneš spoznávať človeka? Skúsme si na túto otázku odpovedať.
Ľudské bytosti sa nie vždy narodia v deň, keď ich matka porodí, ale život ich často núti rodiť sami.
-Gabriel García Márquez-
Človeka nikdy neprestaneš spoznávať: je to naozaj tak?
Pravdou je, že človeka nikdy neprestaneš spoznávať. Určite nie do hĺbky a nie natoľko, aby ste sa vžili do jeho kože, vstúpili do jeho duševného vesmíru a s absolútnou istotou predpovedali, čo urobí alebo neurobí. Prijať túto realitu nie je ani zlé, ani znepokojujúce. nemáme absolútna kontrola o všetkom okolo nás a musíme to prijať.
Ľudia sa môžu zmeniť (a niekedy musia)
Jedným z dôvodov, prečo nikdy nemôžete človeka úplne spoznať, je to, že všetci na to máme schopnosť zmeniť sledovať nové životné ciele, napredovať, dozrievať a dokonca meniť niektoré osobnostné charakteristiky. Je to nepochybne kontroverzná téma, pretože sú aj takí, ktorí tvrdia, že osobnosť v dospelosti je už plne formovaná, a preto sú možné len malé zmeny.
Ak berieme túto perspektívu ako samozrejmosť, môže nás to viesť od sklamania k sklamaniu. Ľudia sa menia, pretože skúsenosti menia nás . Pretože život nám niekedy prináša situácie, pre ktoré je potrebné prehodnotiť určité presvedčenia a dokonca začať odznova.
Štúdia vykonaná Dr. Nathanom W. Hudsonom z University of Michigan podporuje zaujímavú tézu. Väčšina ľudí nie je úplne spokojná so svojou osobnosťou. Jedným z hlavných cieľov nášho života by malo byť očistenie nášho autentického ja pracovať na neistotách, posilňovať identitu a meniť niektoré osobnostné črty, aby ste sa cítili viac naplnení.
Táto zmena môže niekedy znamenať opustenie niektorých väzieb alebo dokonca sklamanie vašich najbližších. Na ceste tam 'sebarealizácia je takmer nevyhnutné, aby sme svojimi rozhodnutiami niekoho neprekvapili (možno prekvapíme aj seba).
Nikdy neprestávame spoznávať človeka... Pretože sme ho možno vždy videli takých, ako sme ich chceli mať
Niektorí ľudia neprijímajú fakt, že nie je možné úplne poznať človeka. A často sa v nich hromadí odpor a sklamanie nad frustrovanými očakávaniami. Všetci máme nevyhnutnú schopnosť byť omylní sklamaním tých, ktorí nás milujú tým, že nie sme tým, čo ostatní očakávajú.
No je tu ešte jeden aspekt, ktorý by sa nemal prehliadať. Často niekoho skutočne nespoznáme, pretože neprekročíme predstavu, ktorú o ňom máme, tým, že z poľa našej pozornosti odstránime to, čo nechceme vidieť.
Sú takí, ktorí si o sebe vytvárajú neskutočný obraz absolútna dokonalosť toho druhého. Sú to ľudia, ktorí berú príliš veľa vecí ako samozrejmosť, ktorí si idealizujú a podriaďujú sa s klapkami na očiach až do bodu, keď nedokážu vnímať, aké skutočné sú tie bytosti, ktoré sú im blízke. Niekedy sa pozeráme, ale nevidíme, a to znamená, že skôr či neskôr sa stretneme so sklamaním .
Závery
Tvrdí to uznávaný odborník v oblasti ľudskej osobnosti Lewis R. Goldberg osobnosť nie je vždy neomylným a úplne prísnym faktorom pri predpovedaní toho, ako sa niekto bude správať počas celej svojej existencie . Vždy sú tu malé aspekty, ktoré nám unikajú, neočakávané premenné mimo našu kontrolu.
Platí teda, že človeka vedľa seba nikdy na 100 % nespoznáme. Zoči-voči tomu ostáva už len dôverovať a dúfať, že šťastie ktoré vyskúšame, neutečie ani sa nestratí. Ako však dobre vieme, istoty v tomto svete sú minimálne, preto je lepšie užívať si prítomnosť a bez výhrad akceptovať, že život je aj o zmenách, neistote a prekvapení.
