Kompulzívna porucha fantázie

Vždy mať hlavu v oblakoch možno považovať za plnohodnotnú psychickú poruchu tzv kompulzívna porucha fantázie . Akoby sa myseľ na chvíľu vytratila, aby dala priestor najrozmanitejším a najzložitejším fantáziám. Je zrejmé, že toto odcudzenie, toto odcudzenie sa od okolitej reality má dopad na schopnosť jednotlivca prevziať svoje povinnosti v pracovnej aj súkromnej sfére (výživa, osobná hygiena atď.).

Každému sa niekedy stalo, že sa to snívaniu prihodí, o tom niet pochýb. Snívanie počas dňa je ako každý iný spôsob, ako uniknúť z rutiny z problémov, ktoré nás utláčajú, akoby sme 5/6-krát denne pociťovali nutkavú potrebu zavrieť za sebou dvere a uchýliť sa do našej fantázie. Tieto systematické úniky z reality treba považovať za všetko, len nie za patologické, naopak predstavujú mimoriadne zdravú a niekedy aj nevyhnutnú prax.

Je to jednoducho obranný mechanizmus, stratégia úniku z traumatickej udalosti, ktorá nás mučí. Keď začneme hovoriť o kompulzívna porucha fantázie ?

Mozog potrebuje, aby sa do týchto fantázií tohto imaginárneho sveta z času na čas uchýlil, aby uvoľnil stres, ale aj vytvoril priestor, v ktorom môže reflektovať a dať priechod svojej kreativite.

Naša myseľ sa rada túla. Ako vieme, v mozgu môžeme rozlíšiť rôzne oblasti vrátane mozgovej kôry a mozgovej kôry limbický systém . Práve to druhé nám dáva impulz vzdialiť sa realite, aby sme trochu lepšie zvládali svoje pocity a lepšie premýšľali o svojich rozhodnutiach.

Hoci väčšina jednotlivcov je schopná tieto momenty úniku ovládať niektorí ľudia nie sú schopní potlačiť tento impulz, takže zistia, že veľkú časť svojho dňa strávia fantazírovaním;

Kompulzívna porucha fantázie: keď sa fantázie stanú pascou

Fantazírovanie nie je negatívnym zvykom, avšak v prípade nutkavých fantázií sa situácia mení. Nepretržité používanie fantázie je poplašným signálom indikujúcim latentnú duševnú poruchu, ktorú je potrebné objasniť. Rozpoznať túto poruchu je veľmi ťažké, no ešte ťažšie je naučiť sa s ňou žiť.

Práve z tohto dôvodu existujú rôzne fóra a podporné skupiny ako napr Sieť divokých myslí kde pacienti trpiaci touto patológiou môžu zdieľať

Na druhej strane sa zdá byť vhodné to zdôrazniť k dnešnému dňu ešte nebola zahrnutá kompulzívna porucha fantázie Diagnostický a štatistický manuál duševných porúch (DSM-5). Vo svetle štúdií na túto tému a potvrdených prípadov je však vysoko pravdepodobné, že bude zaradený v pomerne blízkej budúcnosti, predovšetkým vďaka angažovanosti konkrétnej osoby: Dr. Eliezer Somer z University of Haifa v Izraeli.

Je to psychiater, ktorý od roku 2002 dodnes analyzoval stovky prípadov, pozoroval symptómy a experimentoval s terapiami, ktoré často viedli k vynikajúcim výsledkom. Pozrime sa na príznaky spojené s kompulzívnou poruchou fantázie:

Vymýšľanie príbehov s prehnane zložitým dejom.

Fantázie sú také živédostatočne realistický na to, aby viedol jednotlivca k empatii až do bodu gestikulácie alebo preberania určitých prejavov.

Subjekt trávi väčšinu svojho času a fantazírovať snívať o tomto paralelnom svete a z tohto dôvodu často prestáva venovať pozornosť aj základným otázkam, akými sú výživa a osobná hygiena.

Ťažkosti s prevzatím zodpovednostiv akademickom a pracovnom kontexte, ale aj na medziľudskej úrovni.

Malo by sa to pamätať patologické fantázie môžu vytvoriť určitý druh závislosti. Pocit, že musíte odložiť alebo prerušiť snívanie, aby ste sa mohli venovať skutočným životným aktivitám, vyvoláva pocit hnevu, stav úzkosti, ktorý je často sprevádzaný všeobecnou nevoľnosťou.

Prostriedky proti nutkavým fantáziám

Dr. Eliazer Somer je tiež tvorcom akejsi jednotky merania, ktorá umožňuje lekárom diagnostikovať tento klinický stav. Toto je stupnica maladaptívneho snívania

Treba však venovať maximálnu pozornosť tomu, aby nedošlo k zámene tejto poruchy s inými patológiami ako napr schizofrénie a psychózy sú tiež charakterizované prítomnosťou nepretržitých fantázií a pocitom oddelenosti od reality.

Pred stanovením najvhodnejšej liečby pre pacienta je potrebné pochopiť udalosť, ktorá spôsobila nástup patológie. Poruchy tohto typu sú často súčasťou mimoriadne zložitého psychologického obrazu

• Ľudia, ktorí zažili traumatickú udalosť, vidia fantáziu ako únikovú cestu.
• K takýmto poruchám môže viesť aj depresia.
• Dokonca aj
• Príznaky tohto typu sa vyskytujú aj u ľudí s obsedantno-kompulzívnou poruchou alebo poruchou hraničný

Po s istotou identifikácie príslušnej patológie, v závislosti od potrieb každého pacienta a udalosti, ktorá reakciu spustila, lekár určí najvhodnejšiu farmakologickú a psychoterapeutickú terapiu. Všeobecne povedané jedným z najúčinnejších prostriedkov sa zdá byť fluvoxamín, antidepresívum. Čo sa týka psychologickej podpory, terapie kognitívne správanie je to jedna z najefektívnejších metód.

Pri liečbe kompulzívnej poruchy fantázie terapeut:

• Snaží sa vyvolať u pacienta nové záujmy, ktoré ho nútia oslobodiť sa od fantázií a dostať sa do kontaktu s okolitou realitou.
• Pacientovi dáva termíny na vopred stanovené časy, čím podčiarkuje, že sa od neho očakáva, že sa naučí lepšie manažovať svoj čas.
• Skúste identifikovať možný spúšťač týchto momentov odcudzenia sa realite.
• Pomôžte pacientovi zvýšiť úroveň jeho pozornosti.

Hoci sa niekomu môže zdať prehnané definovať bežný jav, akým je mať hlavu v oblakoch, ako poruchu, zdalo sa vhodné zdôrazniť, že prílišné vzďaľovanie sa od reality môže byť škodlivé pre blaho každého jednotlivca. Nebyť zapojený do toho, čo sa deje okolo nás, nás môže z dlhodobého hľadiska vzdialiť od nás samých a nikto si nezaslúži takto žiť.