Biologická psychiatria alebo biopsychiatria je odvetvie medicíny a psychiatrie ktorá študuje vzťah medzi duševnými poruchami a fungovaním nervového systému. Ide o interdisciplinárny prístup, ktorý čerpá z vied ako fyziológia, genetika, biochémia, psychofarmakológia a neuroveda.
Zrodila sa medzi 18. a 19. storočím, no svoj maximálny rozvoj dosiahla v 50. rokoch 20. storočia s príchodom psychofarmák. obrovský pokrok technologického prístrojového vybavenia podporoval rozšírenie vied.
Vývoj podporovaný lepšími mikroskopmi, sofistikovanými zobrazovacími technikami, ako je zobrazovanie magnetickou rezonanciou, pozitrónová emisná tomografia a končiac nanotechnológiou široko používanou pri vývoji Projekt ľudského mozgu .
Keď už nie sme schopní zmeniť situáciu, musíme zmeniť seba.
-Viktor Frankl-
Biologická psychiatria a psychofarmaká
Rozvoj biopsychiatrie je úzko spätý s technologickým pokrokom . Medzníkom bol objav napr serendipitosa o existencii neurotransmiterov a receptorov v mechanizmoch účinku liekov; následne zdokonalené tak, aby produkovali inhibície alebo aktivácie biogénnych amínov.
S príchodom psychofarmák a teórií biochemickej nerovnováhy začal sa aj lov na genetické faktory. To otvorilo cestu pre lepšiu diagnostickú klasifikáciu.
Príkladom sú objavy o biologické mechanizmy depresie vďaka sofistikovaným technikám skenovania mozgu. V tomto ohľade Helen Mayberg identifikovala dva rôzne a kľúčové okruhy, aby sa rozhodla o zvolenom terapeutickom prístupe u pacientov s depresiou.
Podľa výsledkov tohto výskumu by pacienti, ktorí majú nízku základnú aktivitu na úrovni anterior insula, dobre reagovali na kognitívnu terapiu. Práve naopak Pacienti s nadpriemernou aktivitou dobre reagujú na antidepresíva .
Biologické základy duševných porúch
V biologických základoch duševných porúch je potrebné nevyhnutne odkazovať na genetiku. Vieme, že niektoré genetické vlastnosti sa podieľajú na etiopatogenéze duševných chorôb (pravdepodobnosť rozvoja patológie). V súčasnosti nemôžeme hovoriť o presných génoch, ale iba o kandidátskych lokusoch. Cesta pred nami je stále do kopca.
Štúdio 1
Najnovšia štúdia tímu Mariana L. Hamsherea zdôrazňuje genetická súvislosť medzi detskou poruchou pozornosti/hyperaktivitou a schizofréniou a bipolárnej poruchy u dospelých.
Takmer súčasne článok uverejnený v časopise Lancet ukazuje, že päť psychiatrických porúch z detstva alebo dospelosti (porucha pozornosti, bipolárna porucha autizmus depresia a schizofrénia) majú spoločné genetické rizikové faktory.
Genetické variácie ovplyvňujúce vápnikových kanálov sa zdajú byť rozhodujúce vo všetkých piatich poruchách; tento objav otvára nové cesty pre vývoj psychotropných liekov založených na nových molekulárnych cieľoch.
Štúdio 2
Ďalšia oblasť výskumu skúma vplyv genetických mutácií na vývoj mozgu. Výskumníci ako Murdoch a State sú autormi objavu dôležitého počtu mutácií na chromozóme 7.
Ďalšia kópia segmentu tohto chromozómu výrazne zvyšuje riziko autizmu, poruchy charakterizovanej tendenciou k sociálnej izolácii. Ešte zaujímavejší fakt strata rovnakého segmentu by spôsobila Williamsov syndróm charakterizuje naopak intenzívna socializácia.
Postihnutý segment chromozómu 7 obsahuje len 25 z takmer 21 000 génov, ktoré tvoria ľudský genóm. Hoci množstvo génov je malé, jedna viac či menej kópia segmentu vedie k hlbokým a rozhodujúcim rozdielom v našom sociálnom správaní.
To je ďalší dôkaz biologickej podstaty duševných porúch ; dokazuje tiež, že určité zmeny na mentálnej úrovni, ako napr schizofrénie alebo depresia majú dôležitú genetickú zložku.
Boli sme zvyknutí myslieť si, že osud človeka je napísaný vo hviezdach. Dnes už vieme, že to máme do značnej miery zapísané v génoch.
-James Watson-
Biologická psychiatria je prísľubom do budúcnosti
Pokrok v biologickej psychiatrii ide naďalej ruka v ruke s technologickým vývojom. V blízkej budúcnosti získame veľké množstvo informácií o mozgu vďaka nanotechnológii, mikroelektronike a syntetickej biológii.
Neurovedci a výskumníci budú mať vo vývoji prístup k technológiám ako napr nano senzory, bezdrôtové optické vlákna a syntetické bunky určené na prienik do mozgového tkaniva a hlásiť, ako a kedy neuróny reagujú na rôzne podnety.
To je podstata medzinárodného projektu s názvom Brain podobného ľudskému genómu, ktorý tak výrazne prispel do oblasti vedy a najmä genetiky.
