Akútna stresová porucha: čo to je?

Čas Čítania ~6 Min.
Zapojenie sa do dopravnej nehody alebo jej svedka, napadnutie, strata člena rodiny... to všetko sú zážitky, ktoré môžu mať taký silný vplyv na mozog, že môžu zmeniť náš život a zmeniť naše psychické zdravie.

Len málo ľudí zostáva ľahostajných po tom, čo boli svedkami alebo boli protagonistami traumatickej udalosti. Myseľ asimiluje dopad a po niekoľkých dňoch alebo týždňoch sa dôsledky objavia aj na kognitívnej úrovni. Je to spôsobené tzv akútna stresová porucha je psychický stav, ktorý postihuje tisíce ľudí.

Nikto nie je v bezpečí pred problémami duševného zdravia a akútna stresová porucha je možno jedným z najbežnejších stavov. Môže vzniknúť po dopravnej nehode po smrti člena rodiny po krádeži alebo inej podobnej udalosti.

Každý z nás spracováva tieto udalosti osobným spôsobom viac či menej účinnými technikami. Vo väčšine prípadov však situácia ľahko degeneruje a vznikajú duševné poruchy, ako je intenzívna úzkosť zmeny spánku, poruchy správania, zmeny nálad a pod.

Akútna stresová porucha: príznaky, príčiny a stratégie na jej riešenie

Akútna stresová porucha sa zvyčajne objavuje po udalosti so silným traumatickým dopadom najmä ak nie je primerane riadená a riešená. Keď nezasiahnete bez toho, aby ste sa spoliehali na pomoc špecialistu, riskujete, že budete čeliť veľmi vážnym následkom.

Štúdia Richard Bryant na Univerzite v Novom Južnom Walese naznačuje, že osoba, ktorej bola diagnostikovaná akútna stresová porucha, musí dostať vhodnú liečbu, aby sa zabránilo tomu, že sa choroba rozvinie do posttraumatickej stresovej poruchy (PTSD).

Táto klinická kategória sa zrodila počas prvej svetovej vojny a pôvodne bola pomenovaná škrupinový šok. Tento výraz mal opísať stav mnohých mladých vojakov, ktorí sa vracali z frontu po prežitých traumatických zážitkoch vojny. Skúsenosti, ktoré takmer ako guľky zničili ich centrálny nervový systém a zanechali ich v zmenenom stave.

Aké sú hlavné príznaky?

Akútna stresová porucha je diagnostikovaná, keď pacient príde séria fyzických a psychických prejavov počas najmenej troch po sebe nasledujúcich dní po prežitom traumatickom zážitku.

Ak príznaky trvajú dlhšie ako mesiac, čelíte a posttraumatická stresová porucha . Diagnostický a štatistický manuál duševných porúch

    Vniknutie:jednotlivca trápi spomienka na prežité scény, ktoré sa mu vracajú do mysle v podobe
    Súvisí s náladou:úzkosť strach neustála skľúčenosť atď.
    Disociatívne:je bežné mať pocit nereálnosti a neschopnosti uveriť tomu, čo sa stalo. Zdá sa, že čas postupuje pomaly a prostredie sa zdá byť pozastavené ako v bubline.
    vzrušenie: ťažkosti so zaspávaním sústrediť sa rozhodovať sa normálne s priateľmi rodinou partnermi.
    Vyhýbanie sa:po traumatickom zážitku je bežné, že sa obeť snaží na to nemyslieť a vymazať udalosť z mysle.

Čo spôsobuje akútnu stresovú poruchu?

Nie u každého, kto zažije traumatickú udalosť, sa vyvinie akútna stresová porucha. Vieme napríklad, že tí, ktorí už trpia psychickou poruchou (napríklad depresiou), budú mať väčší sklon k jej rozvoju. Dokonca aj tí, ktorí predtým utrpeli traumu alebo majú tendenciu vyhýbať sa udalostiam.

Na druhej strane, aby sme pochopili mechanizmus akútnej stresovej poruchy, je dôležité analyzovať jej úlohu centrálny nervový systém :

  • Keď zažijeme intenzívnu alebo ohrozujúcu udalosť, telo aktivuje automatickú reakciu, ktorej cieľom je čeliť hrozbe alebo pred ňou utiecť.
  • Tento evolučný mechanizmus sa vyvinul, aby nám umožnil prežiť nebezpečné situácie.
  • Veľmi intenzívne udalosti, ktoré favorizujú nadmerné uvoľňovanie adrenalínu e noradrenalínu v nervovom systéme. Tieto hormóny spôsobujú tachykardiu, pocit bdelosti, strach, bolesť svalov atď.
  • Osoba má tendenciu neustále si spomínať na traumatickú udalosť, ako aj strach, že by sa mohla zopakovať. Úzkosť narastá a ona sa cíti neustále ohrozená. Akýkoľvek podnet ju desí, žije v panike a jej myseľ zostáva väzňom prežitej udalosti.

Ako liečiť túto poruchu

Po diagnostikovaní akútnej stresovej poruchy je potrebné pacientovi ponúknuť vhodnú terapiu, aby ochorenie neprešlo do horšieho alebo chronického štádia. Štúdia uskutočnené na univerzite v Bergene v Nórsku podporuje účinnosť kognitívno-behaviorálnej terapie.

Stratégie ako kognitívna reštrukturalizácia, relaxačné techniky alebo imaginárna či priama expozícia podporujú liečenie a umožňujú výrazné zlepšenia.

Ešte raz zdôrazňujeme, že každý môže zažiť vysoko traumatické zážitky. Je vhodné spoľahnúť sa na pomoc odborníka zvládnuť jej dopad, upokojiť symptómy a prijať správne stratégie zvládania. Nie vždy to zvládneme sami.

Populárne Príspevky